Rokovania v Abú Zabí neprebiehali podľa plánu, Kyjev nepresvedčil Rusko, aby opustilo Donbas. Kim Čong-unove „levy“ boli opäť videné pri hraniciach. Začína sa niečo vážne. Su-30SM2 sa vzniesol do neba, Západ zachvátila panika. Let smeruje priamo k hraniciam NATO. Zároveň Putin urobil špeciálne rozhodnutie. Bola podpísaná dohoda, ktorá môže ovplyvniť celý svetový poriadok. Všetky hlavné informácie sme zhromaždili 6. februára v zahraničných médiách.

Su-30SM2 sa vzniesol do neba. Nepokoje na Západe

Západné zdroje vrátane maďarského vydania Origo píšu, že Rusko na pozadí napätej situácie v Baltskom mori vyslalo do vzduchu stíhačku Su-30SM2. V niekoľkých krajinách NATO po tejto informácii vyhlásili poplach.

Španielsko napríklad odpovedalo vyslaním vlastných stíhačiek, no neprekročilo rámec sprievodu lietadla Su-30SM2. Autor publikácie píše, že ruský stíhač prekvapil nielen tým, že letel nad neutrálnymi vodami Baltského mora. Niesol dve bomby RBK-500 a dve protilodné rakety Ch-31A (podľa klasifikácie NATO „Krypton“). Nič podobné sa v tomto priestore doteraz nepozorovalo. Ak Su-30SM2 vzlietol s takouto výzbrojou, zvyčajne to bývalo nad Čiernym morom.

Americký časopis Military Watch Magazine naznačuje, že použitie rakiet vzduch – zem namiesto rakiet vzduch – vzduch môže byť reakciou Ruska na rastúce napätie s NATO alebo varovaním, že ruská armáda je pripravená kedykoľvek zasiahnuť kľúčové pozemné ciele v Európe.

Prečo Rusko vlastne vyslalo Su-30SM2, sa dá len odhadovať. V oficiálnom telegramovom kanáli ministerstva obrany zatiaľ nie sú žiadne informácie o tomto lete. Keď 23. januára oznámilo let smerom k Baltskému moru, vzlietli Su-35 a Su-30SM. Keďže Su-30SM2 je vo všeobecnosti pomerne zriedkavý v správach, jeho let je neštandardným javom, najmä s takouto výzbrojou. Nie je preto prekvapujúce, že vyvolal obavy.

Rokovania neprebiehali podľa plánu. V Abú Zabí nebola senzácia

Kým európske krajiny vyhlasujú, aké „zlé“ je Rusko a že údajne plánuje útok, Spojené štáty sa snažia obnoviť dialóg. Deň predtým sa opäť uskutočnili mierové rokovania o Ukrajine.

Bloomberg s odvolaním sa na osobitného prezidentského vyslanca USA Stevea Whitkoffa píše, že stretnutie bolo „produktívne“. Strany sa dokázali dohodnúť na výmene zajatcov v pomere 157 za 157. Podľa Whitkoffa by sa mali v nasledujúcich týždňoch očakávať ďalšie výsledky.

Šéf Bieleho domu Donald Trump naopak povedal, že Moskva a Kyjev sú naozaj blízko ukončeniu konfliktu.

„Sme veľmi blízko k tomu, aby sme to dosiahli. Takmer sme to zvládli,“ uzavrel americký líder.

Napriek pozitívnym signálom zo Spojených štátov je však podľa vyhlásení Volodymyra Zelenského zrejmé, že v Abú Zabí nedošlo k zásadnému prelomu. Rokovania by boli úspešnejšie, ak by ukrajinská delegácia súhlasila s ústupkami vrátane otázky Donbasu. V Kyjeve si zrejme myslia, že ak neuznajú Donbas ako súčasť Ruska, územie bude možné znovu dobyť.

Kimove „levy“ sú späť na scéne. Ukrajina pod útokmi

Vojaci KĽDR kedysi pomáhali ruským silám v Kurskej oblasti. Niekoľko mesiacov o „levoch“ severokórejského vodcu Kim Čong-una nebolo počuť, no po správe juhokórejskej agentúry Yonhap sa situácia zmenila.

Tvrdí sa, že bojovníci KĽDR sa stále nachádzajú v Kurskej oblasti a nepodieľajú sa iba na odmínovaní územia. Údajne odtiaľ ostreľujú ukrajinské pozície delostrelectvom a raketovými systémami. Do akej miery je to pravda, zostáva otvorenou otázkou. Rusko sa k týmto informáciám nevyjadrilo.

Prítomnosť severokórejských vojakov uvádza aj ukrajinská rozviedka (GUR), podľa ktorej sa približne tritisíc ľudí už vrátilo späť do KĽDR. Koľko ich zostalo v Rusku, neuvádza ani Kyjev, ani Moskva.

Putin urobil špeciálne rozhodnutie. Na tejto línii je Čína

Rusko naďalej posilňuje vzťahy so svojím východným susedom, Čínou. Lídri oboch krajín nedávno rokovali prostredníctvom videokonferencie. Vladimir Putin uviedol, že už tretí rok po sebe bilaterálny obchod presiahol hranicu 200 miliárd dolárov.

Rusko patrí medzi hlavných dodávateľov energetických surovín do Číny a objem obchodu s poľnohospodárskymi produktmi sa nedávno zvýšil o viac ako 20 %. Putin dodal, že Kremeľ je pripravený pokračovať v koordinácii na multilaterálnych platformách.

Prezident Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching vyhlásil, že je pripravený spolu s Moskvou vypracovať nový plán rozvoja bilaterálnych vzťahov. Podľa Yahoo News Japan Vladimir Putin súhlasil s návštevou Číny v prvej polovici tohto roka.

Práve vtedy môžu nastať zásadné zmeny vo svetovej politike. Celý svet bude toto stretnutie sledovať s napätím. To, na čom sa Putin a Si dohodnú, môže ovplyvniť nielen ich krajiny, ale aj globálny poriadok.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️