Prípad Dannyho Kollára, alebo ak chcete Daniela Bombica zaujíma aj trestného advokáta Martina Ribára. Ten sa dlhodobo zameriava na dodržiavanie základných práv a slobôd, či prezumpcie neviny, preto na Facebooku pre širokú verejnosť uvádza niekoľko postrehov a otázok k tomuto prípadu.

JUDr. Martin Ribár,  advokát a predseda OZ Za demokraciu a právny štát už tradične zdôrazňuje, že sa nevyjadruje k otázke viny, či neviny ani u tohto obvineného. Aj tentokrát prezentuje informácie od viacerých médií, ako neobjektívne, zaujaté a zavádzajúce. Práve oni porušujú prezumpciu neviny trestne stíhaných ľudí, o ktorých verejnosť informujú. Takisto sa venuje problému nepredvídateľnosti práva. V tomto prípade mu chýba definícia extrémistického materiálu. To môže priniesť neistotu aj v tom, či my doma nevedomky neprechovávame knihy, či v aute nenosíme CD, ktoré sa dá za takýto materiál považovať.

Odsúdili ho médiá

„V prípade Daniela Bombica - „Dannyho Kollára“ sa viaceré médiá a viacerí novinári opakovane vyjadrovali a vyjadrujú spôsobom, akoby bol Daniel Bombic/Danny Kollár už uznaný za vinného a bol už právoplatne odsúdený – takto to robili počas vyšetrovania (prípravného konania) a takto to robili a robia aj teraz, keď ešte prebieha prvostupňové súdne konanie,“  upozorňuje advokát.

S týmto sa súhlasiť nedá

Martin Ribár zdôrazňuje, že s mnohými názormi Daniela Bombica nesúhlasí a nesúhlasí ani so štýlom, akým ich prezentuje. Problém má s niečím iným. „Jednoducho nemôžem ignorovať takéto opakované mediálne porušovanie prezumpcie neviny Daniela Bombica, ktoré je jednoducho neprípustné a neakceptovateľné. Nie len u Dannyho Kollára, ale u každého, u každej a jednej trestne stíhanej osoby,“  zdôraznil advokát s tým, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinného. A to až dovtedy, kým jeho vinu súd nevysloví právoplatným, odsudzujúcim rozsudkom..

ESĽP o médiách

Martin Ribár tiež priblížil postreh Európskeho súdu pre ľudské práva  z rozhodovacej činnosti ESĽP práve k tejto téme. „ESĽP pomerne konštantne judikuje, že princíp prezumpcie neviny musia dodržiavať nie len sudcovia a ďalšie orgány štátu, ale AJ MÉDIÁ. Ochrana práv novinárov šíriť informácie o prebiehajúcich trestných konaniach vyžaduje, aby konali v dobrej viere, na presnom skutkovom základe a poskytovali spoľahlivé a presné informácie v súlade s novinárskou etikou,“  pripomína advokát, pričom o povinnostiach a zodpovednosti aplikovaných voči médiám hovorí aj článok 10, odsek 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Písali o tom aj Právne listy

„Žurnalisti píšuci o trestných konaniach, ktoré práve prebiehajú, musia prijateľne zaistiť, aby neprekračovali hranice stanovené v záujme riadneho procesu a aby rešpektovali právo obvinených na to, aby boli pokladaní za nevinných,“  pripomína advokát článok z Právnych listov. Ribár ďalej vysvetľuje, že prezumpcia neviny nie je akási odmena za dobré správanie a za vhodné názory, ale je to každého základné právo, ktoré nemôžeme aplikovať podľa sympatií ku konkrétnemu človeku, v danom prípade k Dannymu Kollárovi. Je to otázka procesnej spravodlivosti a o vine nemá rozhodovať mediálny konsenzus, ale súd.

Extrémizmus a extrémistický materiál

Advokát pripomína jednu zo základných zásad trestného práva – určitosť a predvídateľnosť. „Každému by malo byť jednoznačne a jasne zrejmé, čo presne, aké konanie, aké správanie a čo všetko považuje zákon/štát za „zakázané“, neprípustné – teda za také, za čo hrozí niekomu v prípade porušenia toho presne určeného „zakázaného“ trestné stíhanie a následne trest,“  upozorňuje advokát. Ten, rovnako, ako mnohí ďalší odborníci, upozorňuje na chýbajúcu definíciu a zoznam toho, čo sa dá vnímať, ako extrémistický materiál. Vyhláška by podľa neho mala obsahovať zoznamy konkrétnych publikácií, kníh, hudobných skupín, symbolov, či gest, značiek oblečenia, textov, tetovaní, odznakov či skupín a hnutí. „Aby každý jednoducho vedel, čo je neprípustné a zakázané a čo sa považuje za extrémistický materiál,“  dodáva Ribár súhlasiac s Dávidom Lindtnerom (advokát Daniela Bombica, pozn. red.), že definícia extrémistického materiálu v Trestnom zákone umožňuje priveľmi široký a nejasný výklad toho, čo sa dá považovať za extrémistický materiál. To, že výklad dotvárajú znalci, policajti, prokurátori či sudcovia ad hoc je v rozpore s predvídateľnosťou práva. Navyše trestný čin musí byť zákonom jasne definovaný. Predíde sa tak svojvoľnému uplatňovaniu práva.

Ešte jeden postreh

„Na internete, napr. na YouTube či Spotify bežne nájdete hudobné skupiny, ktorých piesne sú považované za extrémistické, pričom mnohé osoby sú stíhané za prechovávanie extrémistického materiálu, ak sa u nich nájdu hudobné nosiče takýchto hudobných skupín. Štát teda neurobí žiadne kroky k zákazu takýchto hudobných skupín a ich produkcie, neexistuje ani žiaden zoznam takýchto zakázaných kapiel a pesničiek, ale zároveň štát trestnoprávne postihuje osoby, u ktorých niečo takéto nájde,“  dopĺňa advokát. Môže sa tak stať, že hocikto z nás prechováva extrémistický materiál, pričom o tom ani netuší.  „Tušíte vy osobne čo všetko je považované za extrémistický materiál,“  pýta sa Ribár.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️