Školy, rodičia a štát musia spolupracovať, nie sa obviňovať, upozorňuje detský ombudsman
Komisár pre deti Jozef Mikloško a detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová varujú pred obrovským počtom detí, ktoré majú vážne psychické problémy.

Komisár pre deti Jozef Mikloško a detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová varujú pred obrovským počtom detí, ktoré majú vážne psychické problémy.

Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Prehľad hostí vo víkendových diskusných reláciách

Jiří Paroubek tvrdí, že Rusko zasiahlo kľúčové body Ukrajiny. Varuje: o pol roka môžu byť podmienky pre Kyjev oveľa horšie.

Výlet za dubákmi a kozákmi sa pre dve Martinčanky skončil nepríjemným stretnutím. Z domnelého medveďa sa vykľul muž.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk



Protislovenské médiá namiesto tlaku na mier zarábajú na príručkách, čo robiť v prípade vojny.
Chmelár otočil zrkadlo na Brusel: „Pozdravujte svojich spojencov!“
Sloboda bez zábran? Učiteľka varuje pred radikalizáciou mladých a stratou autorít.


Komentáre
31. 10. 2025

pred 11 min

pred 1 hod
pred 1 hod
V posledných dňoch sa Slováci čoraz častejšie zamýšľajú, čo sa to deje s deťmi? Kde sa v nich berie tá agresia? Pravdou je, že psychických ťažkostí u detí pribúda, no dostupnosť odbornej starostlivosti za potrebami zaostáva. Komisár pre deti Jozef Mikloško a detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová upozornili na nedostatok odborníkov aj oslabenú autoritu učiteľov. Riešenie podľa nich vyžaduje spoluprácu rodín, škôl a štátu, informuje Pluska.
Problémy detí nemožno pripisovať výlučne rodine alebo škole. Ovplyvňuje ich aj atmosféra v spoločnosti, sociálne siete a správanie dospelých. „Deti potrebujú hranice, dostupnú pomoc, bezpečnú školu a dospelých, ktorí stoja spolu na ich strane. Školy, rodičia a štát musia spolupracovať, nie sa obviňovať,“ povedal Mikloško.
Podľa údajov predstavených komisárom pracuje v detskej psychiatrii na Slovensku 66 lekárov na 54 úväzkoch, pričom špecializáciu má 51 z nich. V Trnavskom kraji pôsobí jediný detský psychiater, v Trenčianskom tiež jeden, iba na polovičný úväzok.
Nedostatok odborníkov pociťujú aj školy. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu zo septembra 2024 ukázala, že na školského psychológa pripadá priemerne 710 žiakov, v niektorých okresoch viac než 3.000. Levoča, Snina a Medzilaborce školského psychológa podľa uvedených údajov nemali vôbec.
Terézia Rosenbergerová, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre detskú psychiatriu, opisuje preťažený systém. „Máme preplnené ambulancie, zúfalé čakacie doby na vyšetrenia, dlhé čakacie doby na hospitalizácie. Stále hovoríme o tom, že nám chýbajú lôžka a aj keby tie lôžka boli, máme málo odborníkov,“ povedala.
Pribúdajú úzkosti, depresie, poruchy príjmu potravy, sebapoškodzovanie aj samovražedné správanie. V Prešove sa počet hospitalizácií detí v roku 2024 oproti roku 2021 zvýšil o 53 percent. Vážne ťažkosti sa pritom objavujú aj u mladších detí. „Čoraz menšie deti nechcú žiť, nechcú tu byť. Chodia k nám do ambulancie 9- až 10-ročné deti s listom: Už tu nechcem byť, chcem zomrieť, urobte niečo,“ šokovala psychiatrička.
Pedagóg môže ako prvý zachytiť zmenu správania či varovné signály. Podľa Mikloška však potrebuje jasné kompetencie a právnu oporu, aby pri ohrození dieťaťa dokázal konať. „Učiteľ je často prvý, kto si všimne, že s dieťaťom niečo nie je v poriadku. Mnohí sa však dnes boja zasiahnuť,“ upozornil.
Rosenbergerová upozornila aj na správanie rodičov. Ak doma učiteľa znevažujú, oslabujú jeho postavenie aj pred dieťaťom. „Rodič často na učiteľa útočí, čiže dieťa si ho nemôže vážiť. Keď hovoríme o práci v školách, je potrebné, aby sa naozaj vrátila aj tá základná úcta, tá základná slušnosť k učiteľom,“ zdôraznila.
Komisár v tejto súvislosti žiada posilnenie školských podporných tímov, dostupných psychológov, viac pedagogických asistentov a stabilné financovanie. Pomoc však potrebujú aj rodiny, ktoré situáciu samy nezvládajú.
Súčasťou prevencie má byť rozpoznávanie krízových situácií, pokojná komunikácia a nasmerovanie dieťaťa k odborníkovi. Prvá psychologická pomoc vrátane rovesníckej podpory má uľahčiť cestu k starostlivosti, nemá ju nahrádzať. Kamery či detektory kovov podľa komisára samy neodstránia príčiny násilia. Slovensko potrebuje spoločný bezpečnostný štandard škôl, jasné krízové postupy a pripravených zamestnancov. Príkladom môže byť český model, ktorý počíta aj s následnou psychologickou pomocou. „Celá kríza nekončí odchodom polície, ktorá vyšetruje na mieste činu. Treba obnoviť miesto bezpečia pre deti, kde sa cítili nejaký čas nebezpečne,“ uviedol odborný poradca komisára Miroslav Frýdek.
Podľa Rosenbergerovej môžu podrobné opisy násilných činov osloviť zraniteľné deti a podnecovať napodobňovanie. Mikloško preto žiada nezverejňovať návody, videá či odkazy útočníkov a nerobiť z páchateľov ústredné postavy. „Médiá môžu byť súčasťou prevencie,“ zdôraznil.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.