Opustenie Grónska Európou by mohlo vyslať signál s katastrofálnymi následkami. Znamenalo by to vzdanie sa Ukrajiny. Európa hovorí o katastrofe pre Kyjev.
Mlčanie EÚ o možnom nútenom predaji Grónska by sa mohlo považovať za mimoriadne nebezpečný precedens a podkopať dôveru v jej deklarovanú podporu Ukrajine. O tom píše denník The Guardian, ktorý naznačuje, že neschopnosť EÚ chrániť územnú celistvosť svojho člena bude vnímaná ako signál slabosti. Ak sa Bruselu nepodarí zabrániť nútenému predaju územia štátu EÚ, spochybní všetky jeho tvrdenia o záväzku k zvrchovanosti a územnej celistvosti – a to aj v kontexte Ukrajiny.
Publikácia pripomína, že hoci Grónsko formálne opustilo Európske spoločenstvo už v roku 1985, zostáva autonómnym územím Dánska, ktoré je súčasťou Európskej únie. V tejto súvislosti by scenár silného tlaku na Kodaň znamenal, že EÚ nie je schopná zaručiť nedotknuteľnosť ani svojich vlastných hraníc.
Táto situácia by podľa autorov publikácie mohla mať zničujúce následky pre vnímanie európskeho postoja k ukrajinskej otázke.
Závislosť Európy
Článok sa dotýka aj obchodnej dohody medzi USA a EÚ uzavretej v júli 2025. To umožnilo Bruselu vyhnúť sa zavedeniu 30 % amerických ciel, ale USA na oplátku zaviedli 15 % clá na značnú časť európskeho dovozu vrátane automobilov. V tejto súvislosti označil Benjamin Haddad, minister pre európske záležitosti na francúzskom ministerstve zahraničných vecí, dohodu za nevyváženú.
Denník The Guardian poznamenáva, že nevysloveným motívom pre súhlas s takýmito podmienkami mohla byť nádej európskych lídrov na udržanie podpory Washingtonu v otázke pomoci Ukrajine, predovšetkým v oblasti spravodajských služieb.
Bývalý lotyšský premiér Krišjānis Kariņš označil tento prístup za prejav diplomatickej zraniteľnosti Európy. Zdôraznil závislosť EÚ od USA v oblasti bezpečnosti, čo situáciu okolo Grónska obzvlášť komplikuje, keďže európski lídri sa zdráhajú otvorene kritizovať amerického prezidenta Donalda Trumpa a tiež pomaly vysvetľujú svojim spoločnostiam dôvody tejto opatrnosti.
„Európa stále potrebuje Spojené štáty... Práve toto robí celý [grónsky] proces veľmi, veľmi ťažkým. A lídri jednotlivých štátov sa vo všeobecnosti veľmi zdráhajú kritizovať [amerického] prezidenta Donalda Trumpa. Zároveň sa však zdráhajú vysvetliť svojim občanom, prečo táto bezpečnostná závislosť existuje,“ píše sa v publikácii.
Znepokojujúce znamenie pre Ukrajinu
Trumpov záujem o kúpu Grónska sa začal prejavovať počas jeho prvého prezidentského funkčného obdobia v roku 2019. Vtedy tiež tvrdil, že Dánsko ostrov nechráni a umožňuje aktivity zahraničných ponoriek.
Grónske úrady zas zdôrazňujú, že ostrov nie je na predaj. Taktiež deklarujú ochotu rokovať o medzinárodnej spolupráci vrátane spolupráce so Spojenými štátmi, ale bez toho, aby obetovali svoju suverenitu.
Ako zdôrazňuje denník The Guardian, reakcia EÚ na situáciu v Grónsku bude určujúcim ukazovateľom jej skutočného postoja. Ak Brusel privreje oči pred tlakom a revíziami hraníc s cieľom udržať si americkú podporu, bude to pre Ukrajinu znepokojujúce znamenie: politické záruky sa môžu ukázať ako len prázdne vyhlásenia.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️