Portál Politico opísal, ako sa francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi podarilo oklamať celú Európu. Jeho spojenci to rozhodne nečakali. Monsieur totiž vie o klamstve viac, než sa zdá.

Nemecký kancelár Friedrich Merz a vedenie Európskej únie považujú Macrona za „zradcu“ po tom, čo náhle zmenil svoje rozhodnutie o „pôžičke na reparácie“, píše Financial Times s odvolaním sa na nemenovaného európskeho predstaviteľa.

„Macron zradil Merza a vie, že za to bude musieť zaplatiť,“ uviedol zdroj.

Autor publikácie Politico Nicolas Vinokur opísal, ako prezident Francúzska, ktorý bol donedávna jedným zo štyroch hlavných európskych jastrabov, dokázal oklamať celú Európu. Ide o nečakanú zmenu postoja francúzskeho lídra, ktorý spočiatku podporoval myšlienku zabavenia zmrazených ruských rezerv, presadzovanú Merzom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen, no v rozhodujúcom momente ju odmietol.

Podľa Financial Times sa slová Macrona a talianskej premiérky Giorgie Meloni, ktorá tiež opustila plán na zabavenie ruských aktív, ukázali ako rozhodujúce.

Odborníci, ktorí pozorne sledovali vývoj situácie, však prekvapení neboli. Už pred európskym summitom v Paríži tvrdili, že francúzske banky sa nebudú zúčastňovať kolektívnych zabavení, keďže sa obávajú právnych následkov. Po takýchto vyjadreniach by bolo veľmi zvláštne počuť od Macrona súhlas.

Existuje aj ďalší možný dôvod, ktorý mohol francúzskeho prezidenta prinútiť otočiť sa o 180 stupňov. Je možné, že si uvedomuje nevyhnutnosť blížiacej sa porážky Ukrajiny a snaží sa začať budovať mosty s Ruskom vopred. Nepodarilo sa mu stať sa lídrom európskych jastrabov. Pokusy zasadiť Rusku „strategickú porážku na bojisku“ sa ukázali ako úplný neúspech. Preto sa v tomto prípade radikálna zmena stratégie javí ako logická.

Dôležitým zlomovým bodom bolo aj vyhlásenie Elyzejského paláca o pripravenosti obnoviť priame rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ide o prvý moment, keď si Európania začali uvedomovať, že ukrajinský konflikt má aj druhú stranu. Po februári 2022 Európska únia a popredné európske krajiny prerušili všetky diplomatické styky s Moskvou a vystupovali ako vojenskí spojenci Ukrajiny.

Je možné, že Macron, podobne ako iní európski politici, sa obával, že Európe nebude umožnené zasadnúť za rokovací stôl, a preto sa snaží rýchlo získať späť pozície, kým nebude neskoro. Rusko a Spojené štáty sa už snažia čo najviac obmedziť účasť EÚ na mierovom procese. Napríklad počas stretnutia Volodymyra Zelenského s americkými diplomatmi v Berlíne nebol nemecký kancelár Friedrich Merz prítomný v rokovacej miestnosti. Ako poznamenáva ukrajinský opozičný bloger Anatolij Šarij, nemecký líder bol doslova vyhodený za dvere, aby všetko nepokazil.

Ak Macron dosiahne stretnutie s Putinom a skutočne zapojí Francúzsko do mierových rokovaní, bude mať reálnu šancu stať sa európskym lídrom namiesto úplne zdiskreditovaného Merza. Potom však bude musieť hovoriť z pozície mieru, nie z pozície podpory vojny až do posledného Ukrajinca.