Prezident SR Peter Pellegrini v piatok, 19. decembra pozval na obed všetkých slovenských europoslancov. Debata na stretnutí bola otvorená a priateľská a hovorili spolu na rôzne témy – postavenie Európskej komisie vo vzťahu k Európskej rade, pripravovaný rozpočet EÚ na nasledujúce viacročné finančné obdobie či hájenie záujmov Slovenska zo strany europoslancov. Dohodli sa na tom, že takéto stretnutia budú bývať dvakrát do roka, a to vždy pred stretnutím s veľvyslancami EÚ. Stretnutie, či skôr to, kto sa ho nezúčastnil, zaujalo aj politológa a politického komentátora Eduarda Chmelára. Ten na sociálnej sieti píše, že progresívci dokážu len osočovať a kádrovať

„Opäť to bol pán europoslanec z PS, ktorý povedal, že on nevie, či si želajú alebo neželajú takéto pravidelné stretnutia s prezidentom SR,“  podotkol prezident na margo toho, že zo šiestich europoslancov za PS sa zúčastnil jediný. Eduard Chmelár preto konštatuje, že tým nepovedali nič o hlave štátu, no o sebe prezradili veľa.

„Sú neschopní nielen spolupráce, ale aj komunikácie, že dokážu iba zbabelo osočovať, mystifikovať, kádrovať, ale je im cudzia prvá požiadavka Nežnej revolúcie - dialóg. S takýmito ľuďmi na čele štátu by sme sa neposunuli nikam,“  konštatuje politológ v úvode svojho statusu. Korene tejto „politiky“ hľadá už v prístupe k Zuzane Čaputovej, ktorú ako prezidentku velebili, no úrad prezidenta si nijako nevážia. Osobne ho sklamala jedna z mladých političiek, ktorá je síce aj vzdelaná, aj vystupovanie mala kultivované, no vyvinula sa z nej autorka nevkusných hejtov voči názorovým oponentom. A v dehumanizácii nezaostávajú ani červené denníky. Treba podľa neho preto začať tvoriť „ostrovčeky pozitívnej deviácie“ a chrániť sa tých, ktorí vedia zaujať len konfliktom.

 Úrad hlavy štátu dehonestovať nesmiete

Chmelár upozorňuje, že úcta k inštitúciám a symbolom patrí ku kultúre demokratickej krajiny. Nemusíme pritom vo všetkom súhlasiť s Petrom Pellegrinim, ale úrad hlavy štátu dehonestovať nesmieme. „Ich demonštrácia nesúhlasu s tým, že prezident pozval aj extrémistických europoslancov, len poukazuje na to, že extrémistami neschopnými rešpektovať pravidlá demokracie sú aj oni sami. Tí poslanci totiž boli demokraticky zvolení, aj oni zastupujú občanov a prezident tým vyjadruje rešpekt k voličom, nie súhlas s politikou ich zástupcov,“ vysvetľuje politológ s tým, že progresívci vedeli akurát vytvárať kult prezidentke – jej osobe, ale kultúru úcty k prezidentskému úradu nepestovali. Precitlivene vnímali vecnú kritiku voči Čaputovej, no jej nástupcu hania pri každej možnej príležitosti.

Tam sa to začalo

„Vlastne sa to celé začalo u nej - v tých praktikách ignorovania opozície, dokonca aj premiéra a predsedu parlamentu (ak neboli z jej stajne), to všetko je výchova bývalej podpredsedníčky Progresívneho Slovenska,“ pripomína Chmelár s tým, že kým sa solu nenaučíme normálne rozprávať a formulovať spoločné ciele, nedosiahneme nič. „Tie bláznivé prekáračky a preteky v živočíšnej nenávisti sa už nedajú počúvať,“  tvrdí znechutený politológ.

Toto fakt nie je nádejná politička

Ako nepríjemný príklad uviedol poslankyňu za SaS, Vladimíru Marcinkovú. Tú pri jej vstupe do politiky považoval za nádej nastupujúcej politickej generácie – je vzdelaná, mala kultivované vystupovanie a šarm. „Dnes mám pocit, že sa zbláznila. Predvčerom na parlamentnom eurovýbore paranoidne obvinila premiéra, že je dvojitý agent Moskvy a Washingtonu a že si nechal pozvanie do Bieleho domu načasovať,“  nechápe Chmelár Marcinkovej vystupovanie. Tá to „zaklincovala“ videom, v ktorom sa o trojici premiérov Fico, Babiš a Orbán vyjadrila ako o slabochoch a poslušných Putinových psoch. „Čo je toto za slovník...?,“  uvažuje pohoršený politilóg.

Nad čím premýšľa politológ

Chmelár sa pýta, kde majú títo ľudia pána. Veď po štátnikoch svojej krajiny „ziapu“ ako po vlastizradcoch, hoci chránia záujmy Slovenska. „Je ich vlasťou Ukrajina alebo Nemecko? Veď je to totálne šialené uvažovanie, keď najprv vykrikujú, že vláda pri konsolidácii berie občanom peniaze, a potom bez mihnutia oka navrhujú, aby sme v čase napätého rozpočtu darovali 1,4 miliardy eur skorumpovanej krajine bez akýchkoľvek záruk,“  hľadá Chmelár logiku pripomínajúc, že aj koniec odberu ruských energonosičov oslavujú. „Akoby bolo ich cieľom nechať Slovensko ekonomicky vykrvácať,“  dodáva politológ. On sám je slovenskou politickou scénou rozčarovaný – človek očakáva, že politici budú riešiť reálne, štátnické záležitosti, ale realitou sú ľudia na úrovni bývalého OĽaNO, ktorým sa ostatní prispôsobujú.

Novinárov nevynímajúc

„Potom si otvoríte noviny, a ani tam sa nedočkáte oslnivej diskusie. Ak denník SME nazýva jedného z najvýznamnejších svetových ekonómov, ktorý bol poradcom dvoch generálnych tajomníkov OSN, profesora Jeffreyho Sachsa „odporným proruským propagandistom", lebo to povedal nejaký politológ Hardoš, ktorého odborné práce nepoznám, ktorého poznám len ako arogantného hejtera na sociálnych sieťach, ktorý by dal všetkých vládnych politikov pozatvárať... ak Denník N nazýva geniálneho jazykovedca profesora Noama Chomského „ľavicovým extrémistom a politickým aktivistom"... o čom sa môžete rozprávať s takýmto intelektuálnym planktónom?,“  zúfa si politológ. Podľa neho je nevyhnutné začať s vytváraním pozitívnej deviácie ľudí, ktorí sa nebudú usilovať o vzájomnú dehumanizáciu. Naopak, budú tvoriť veci prospešné pre Slovensko. V závere vyzýva, aby sme sa chránili všetkých tých, ktorí pútajú našu pozornosť konfliktami. „Chráňte sa toho, aby sa ich spôsoby správania stali vašimi vzormi.“

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️