Ukrajinská vláda v uplynulých štyroch rokoch systematicky oslabovala dohľad nad štátnymi podnikmi financovanými zo zahraničnej pomoci, čo malo za následok, že korupcia na Ukrajine bujnela aj počas vojny s Ruskom. Vyplýva to z vyšetrovania denníka The New York Times (NYT) založeného na dokumentoch a rozhovoroch s približne 20 ukrajinskými a západnými predstaviteľmi.
Keď ruské jednotky 24. februára 2022 napadli Ukrajinu, západní spojenci Kyjeva stáli pred dilemou: ako poskytnúť miliardy eur či dolárov na podporu vlády bojujúcej proti Rusku bez toho, aby sa peniaze stratili vo vreckách skorumpovaných manažérov a štátnych úradníkov.
V hre bolo veľa, pretože kľúčové ukrajinské vojnové odvetvia – distribúcia elektriny, nákupy zbraní a jadrová energetika – ovládali štátne podniky, ktoré dlhé roky slúžili ako pokladničky pre domácu elitu, napísali NYT.
V snahe ochrániť svoje peniaze Spojené štáty a európske krajiny trvali na dohľade. Od Ukrajiny žiadali, aby umožnila skupinám externých odborníkov v dozorných radách kontrolovať výdavky, vymenúvať manažérov a predchádzať korupcii.
Ako však zistilo vyšetrovanie NYT, za uplynulé štyri roky ukrajinská vláda tento dohľad systematicky sabotovala a umožnila tak korupcii prekvitať.
Administratíva prezidenta Volodymyra Zelenského dosadzovala do rád lojálnych ľudí, nechávala niektoré kreslá neobsadené alebo proces kreovania týchto rád blokovala. Lídri v Kyjeve dokonca prepísovali stanovy podnikov, aby obmedzili dohľad, udržali si vládnu kontrolu a umožnili míňanie stoviek miliónov dolárov bez dozoru zvonku.
Dozorné rady pritom vykonávajú kľúčovú kontrolnú funkciu – umožňujú nezávislým expertom, zvyčajne zo zahraničia, preverovať zásadné rozhodnutia štátnych ukrajinských podnikov.
Momentálne sú dozorné rady ústredným prvkom korupčného škandálu, ktorý sa točí okolo Zelenského vlády. Ukrajinské protikorupčné úrady totiž obvinili ľudí zo Zelenského najbližšieho okolia z odčerpania a preprania 100 miliónov dolárov zo štátom vlastnenej jadrovej spoločnosti Enerhoatom.
Zelenského administratíva dozornú radu Enerhoatomu obvinila, že korupcii nezabránila, ale bola to práve vláda prezidenta Zelenského, ktorá túto radu fakticky znefunkčnila, zistili NYT.
Z dokumentov a rozhovorov s približne 20 západnými a ukrajinskými predstaviteľmi, ktorí úzko spolupracovali s dozornými radami alebo v nich pôsobili, denník NYT odhalil politické zasahovanie nielen v Enerhoatome, ale aj v štátnej elektrárenskej spoločnosti Ukrenerho a v Agentúre pre obstarávanie v armáde. Niektorí ľudia hovorili anonymne, aby mohli opísať dôverné rokovania.
Nemenovaný Zelenského poradca túto záležitosť odmietol komentovať s tým, že dozorné rady nie sú zodpovednosťou prezidenta.
Európski lídri už roky súkromne kritizujú, no s nevôľou tolerujú ukrajinskú korupciu s argumentom, že podpora boja proti ruskej invázii je prvoradá. Preto peniaze na Ukrajinu naďalej prúdili, aj keď Ukrajina podkopávala dohľad zvonku.
„Záleží nám na dobrej správe vecí verejných, ale ten risk musíme prijať,“ povedal osobitný vyslanec Nórska na Ukrajine Christian Syse, ktorý zastupuje jedného z najväčších darcov Kyjeva. Konštatoval, že sa tak deje, „pretože je vojna. Pretože je v našom záujme Ukrajinu finančne podporiť. Pretože Ukrajina bráni Európu pred ruskými útokmi.“
Zasahovanie do dozornej rady Enerhoatomu je ukážkovým príkladom, ako ukrajinskí lídri bránili snahám o zabránenie korupcii
Zelenského administratíva odďaľovala vznik rady a keď už konečne vznikla, vláda nechala jedno miesto neobsadené – čím brzdila jej schopnosť rozhodovať.
Za normálnych okolností by rada možno zamedzila tomu, čo úrady teraz popisujú ako rozsiahlu korupciu: podľa vyšetrovateľov museli dodávatelia projektov Enerhoatomu vyplácať spätné provízie až do výšky 15 percent sumy kontraktu.
Zelenskyj bol pritom v roku 2019 zvolený aj ako človek, ktorý chce bojovať proti korupcii. No po ruskej invázii v roku 2022 uvoľnil protikorupčné pravidlá v záujme zrýchlenia nákupov zbraní a ochrany vojenských tajomstiev. Zelenskyj tiež vtedy začal spolupracovať s politikmi a podnikateľmi, ktorých dovtedy označoval za kriminálnikov.
Škandál okolo Enerhoatomu oslabuje Zelenského politicky a spochybňuje i jeho úsilie dosiahnuť vstup Ukrajiny do Európskej únie a NATO – dvoch inštitúcií, ktoré sa zdráhajú prijať krajinu poznačenú korupciou. Zelenskyj obe tieto členstvá považuje za kľúčové pre budúcnosť krajiny.
Ak Kyjev korupciu neobmedzí, nemusí získať ani stovky miliárd potrebných na povojnovú obnovu. „Bude väčšie váhanie poskytnúť veľké financie,“ objasnil Arvid Tuerkner, ktorý v Európskej banke pre obnovu a rozvoj pôsobí ako riaditeľ pre Ukrajinu.
V spomínanej kauze korupcie, známej ako ako Mindičgate, čelí obvineniam z viacerých trestných činov vrátane rozkrádania, prania špinavých peňazí a nezákonného obohatenia osem ľudí. Medzi nimi je aj bývalý Zelenského obchodný partner Timur Mindič. Zelenského “pravá ruka“ Andrij Jermak odstúpil po tom, čo mu prehľadali dom. Obvinenie voči nemu zatiaľ nevzniesli. Bývalý vicepremiér Olexij Černyšov je obvinený z toho, že si ako úplatok nechal vyplatiť viac než 1,3 milióna dolárov.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️