17. november 1989 spojil slovenských a českých občanov proti komunistom, aby sa následne rozdelili do vytúžených samostatných národných štátov. Po 36 rokoch českí herci aj intelektuáli prekvapujú svojim názorom na pozadie Nežnej revolúcie a jej skutočné ovocie.
Aj v Česku sa konalo množstvo spomienkových podujatí, reportáží a rozhovorov o "Sametové revoluci." Niektorí si chcú dať facku, že sa jej vôbec zúčastnili, iní stále cítia havlovskú "Blbú náladu." Aj také slová padli verejne od odvážnych českých osobností.
Herec: veľký podvod a rozkrádačka
Podľa herca Ivana Vyskočila je 17. november potrebné uctievať. Ale "najmä ten, kedy na to doplatili českí študenti, keď za okupácie zobrali odvahu, búrili sa a robili demonštrácie. Doplatili na to nielen životom, ale aj zatvorením vysokých škôl," hovorí člen Klubu 2019. „A 17. november 1989? To počiatočné nadšenie, ktoré sme v sebe mali... Mysleli si, že je to nejaká zamatová revolúcia, potom sme zistili, že je to veľký podvod. A ten akurát umožnil, že sa hore dostali takí netvori ako sú maminka Jiřina Pospíšil, Miroslava Němcová, Vít Rakušan (exminister vnútra) alebo Nerudová, prázdná nádoba (progresívna kandidátka na prezidentku ČR)… Boli sme nadšení, ale vtedy sme nevedeli, že to riadil niekto úplne iný. Teraz už to vieme, že to nebola žiadna "sametová revoluce", ale riadený prevrat," podotýká neradostne. Následne sa "podarilo sa rozkradnúť československý priemysel. Podarilo sa rozkradnúť to, čo sme tu mali vzácneho, to, čo bolo naše. Podarilo sa, že môžeme jazdiť von a nemusíme ukazovať pas? Aj to sa zachvíľu zmení kvôli hliadkam na migrantov," spočítal sarkasticky. "Keď si spomeniem na to, ako som jazdil po českých krajoch a agitoval, aby sa ten systém zmenil, tak by som si najradšej dnes dal facku,“ uzatvára neradostne Ivan Vyskočil.
Gulyáš: Vojna ukončí kapitalizmus
„Bol som aktívnym účastníkom toho obdobia, bola to doba, kedy sme si všetci boli náhle blízki a mysleli si, že prichádza sloboda, bez ktorej nie je tá správna demokracia,“ spomína aj ďalší herec, Michal Gulyáš, a pokračuje: „Démon temnoty, ktorý sa dnes zjavuje v celej svojej nepríjemnej podobe, sa už začal formovať tam, v bankovom svete a politickom zámere, vo vytunelovaní a podrobení si bývalého socialistického bloku kapitalistickým uzurpátorom, ktorý nakoniec svoj pád bude chcieť riešiť vojnou. To je proces overený históriou,“ obáva sa herac a pripomína: ""V deväťdesiatych rokoch bol vybagrovaný chrbticový priemysel nášho štátu, došlo k jeho rozdrobeniu. Po miléniu sme už pochopili, že ľudské ovečky boli zahnané do korporátnej ohrádky, v ktorej je základom kontrola osobného života v názorovej oblasti. S tým súvisí kontrola majetková každého jednotlivca. 10 rokov po miléniu přichádza doba temna: Imigrácia do Europy, začiatok ekonomického úpadku Západu a systému ako takého. Všetko završuje vojnový konflikt na Ukrajine, sme na úpadkovej ceste Európy ako kolísky kreativity a motora pokroku. "Teraz už to je citeľné, bude to bolestivejšie za ďalšie 2-3 roky. Dosiahli sme vrchol ochutnávky žranice, teraz za ňu tvrdo zaplatíme. Lepševickí idioti to rozporcujú bez argumentov. Sme rozdelená spoločnosť, nápravou bude konflikt. Nič iného nečakám. Fialova vláda bola znamením diabla, ktorý nás všetkých poznamenal na dlhé roky, možno aj generácie,“ obáva sa Gyuláš.
J. Schneider: Blbá nálada trvá už 2. generáciu!
„S odstupom doby sa potvrdzujú slová expremiéra Petra Pitharta, ktorý nikdy nepoužíval ten nablblý pojem „zamatová revolúcia“, ale od samého počiatku deväťdesiatych rokov dôsledne hovoril o ODOVZDANÍ MOCI. Vždy mi pripadalo, že sa Pithart snažil zistiť, kam až sa ostatní dostali vo svojom pátraní po koreňoch 17. novembra 1989 bez toho, aby sám na túto tému „pustil chlp“. To sú dôvody, prečo si myslím, že Pithart vie o skutočnom pozadí tých udalostí oveľa viac, než by mohol vedieť nezúčastnený človek,“ hovorí publicista, emeritný bezpečnostný analytik a niekdajší bubeník Plastic People of the Universe, dnes aj člen Klubu 2019 Jan Schneider a pokračuje. "Čo sa odvtedy zmenilo, a čo nie? Predovšetkým sa nezmenila ona ‚blbá nálada', ktorá po onom odovzdaní moci čoskoro začala panovať. Trvá už druhú generáciu!" upozorňuje a hovorí ďalej.
40 rokov v púšti
"Pripomína to biblických Hebrejcov, ktorých Pán nechal po exode z Egypta 40 rokov putovať akoby bezcieľne po púšti (pritom sa tá cesta dala zvládnuť za pár týždňov). Zmysel to malo jediný - tí, ktorí zažili egyptské otroctvo, neboli pripravení na vstup do slobodného priestoru," prirovnáva Jan Schneider a dodáva: "Prihodím ešte jeden uhol pohľadu. V roku 1996 publikoval Ištván Lékó v časopise Týždeň článok s názvom ,Recyklácia elít' (márne ho budete hľadať na internete, pochopiteľne). Článok začína príznačne: "Ako vyzerá typický člen dnešnej českej ekonomickej elity: inžinier od 35 do 60 rokov, bývalý člen KSČ, bol na vedúcom poste už pred novembrom 1989, aj dnes rozhoduje o oveľa väčšom majetku, než sám vlastní, radí sa medzi zástancov radikálnej ekonomickej reformy, nechce z riadi.'
Hráči si polepšili
O kúsok ďalej ešte Lékó odcitoval brnenského sociológa Iva Možného, ktorý už v roku 1993 napísal: ‚Rozhodujúcou silou, ktorá skolila socializmus, bol bytostný záujem ekonomickej elity, aby sa socialistické podniky stali kapitalistickými. Zmenili sa teda pravidlá hry, avšak hráči – na základe výskumov Strediska empirických výskumov, ale aj podľa skúseností každého z nás – zostali rovnakí,' uzavrel fakticky.
Kekely: Neobsadzujú sa herci iného názoru
Moderátor, producent a PR manažér René Kekely si všimol, že "sa české mestá pozdvihli, čo sa vizuálu týka. Môžeme cestovať, môžeme sa učiť jazyky a môžeme, ak máme to šťastie, robiť čokoľvek. A paradoxom je, že kedysi jedni z najvyššie postavených súdruhov, ktorí mali vďaka tomu aj množstvo výhod, dnes zastávajú jedny z najvyšších postov v tejto krajine,“ hovorí a pokračuje: "Nepodarilo sa treba zamedziť korupcii, podplácaniu. Naopak sa dnes snáď podpláca všade a všetko. Predovšetkým pri štátnych a ďalších zákazkách a sme každý mesiac svedkami nejakého menšieho či väčšieho korupčného škandálu a nejde len o kauzy Motol, ŘSD, VZP a ďalšie. Zatiaľ čo za totáča na seba niektorí donášali, ale tí, ktorých sa to týkalo, zhruba vedeli, u koho si majú dať pozor na ústa, dnes to neviete a potom sa čudujete,“ krčí ramenami a dodáva: "Aj dnes sa za názor, vyhadzuje z práce, dokonca sa neobsadzujú herci len preto, že majú napríklad iný politický názor alebo nezdieľajú nejakú myšlienku. Čo je tristné a smutné. Sloboda slova je aj sloboda myšlienky. A čo mi vadí, je to, že ľudia to nerešpektujú názor druhého. socialistické: kto nejde s nami, ide proti nám. Nálepkovanie za názor je dosť hnusná vlastnosť, rovnako ako okamžité odsúdenie kohokoľvek za niečo, čo je inak,“ vysvetľuje.
Bohatí všeschopní
Nepodarilo sa to, že sa stále viac roztvárajú pomyselné sociálne nožnice ako predtým. "A také tie hlody, že tí, ktorí sú bohatí, sú úspešní a schopní, ma totálne vytáčajú. Otázka, či niektorí títo nie sú skôr len ‚všetkoschopní',“ neberie si servítky a vysvetľuje: „Poznám toľko pracovitých, skvelých, vzdelaných ľudí, ktorí naozaj pracujú za takmer minimum. Alebo má niekto pocit, že sociálny pracovník, opatrovateľ alebo zdravotná sestra, ktorá robí 12, 16 a aj 24 hodín smeny, je udrená a bez ktorej by sa dotyční nezaobišli, je neschopná, neúspešná5. hrubého, čo zvlášť v štátnych alebo mestských sociálnych službách je mnohokrát už ‚luxusný' plat. Alebo hasič, ktorý nasadzuje dnes a denne svoj život za život a zdravý iných, je neschopný a neúspešný, a pritom berie napríklad 40 až 45 tisíc hrubého? Stále sa nezmenilo to, že si politici rozhodujú o svojich vlastných platoch a odmenách? Ktorý iný zamestnanec si odhlasuje, že bude od ďalšieho roka brať o 10–30 000 viac? Toto vážne príde niekomu ako dobrý základ demokracie, slobody a férovosti“ kladie otázku.
B. Solařík: Davový gýč... ako teraz cinkanie proti Ficovi...
Vyjadril sa aj autor literatúry faktu Bruno Solařík. "Práve som zazrel na webe video s demonštratívnym odchodom slovenských študentov z prednášky premiéra Fica. Cinkali kľúčmi. Spomenul som si, že v novembri 1989 som na demonštráciách kľúči necinkal, pretože to na mňa pôsobilo ako davový gýč. A vtom ma napadlo: bol to práve taký. Kruh sa uzatvára,“ pokyvuje a spomína.
"Pred 36 rokmi som však od novej éry očakával závratné zvýšenie hospodárskeho a politického potenciálu Československa. Výsledok všetci poznáme. V podriadenosti novému veľkému bratovi sme stratili nielen väčšinu priemyslu, ktorým bola naša krajina, schopná stavať po celom svete továrne a priehrady na kľúč, známa napodiv práve za tej éry komunistov. A republiku sme nechali nielen rozbiť, ale predovšetkým rozkradnúť."
„Čo sa za tie roky podarilo?“ zamýšľa sa ďalej. "Podarilo sa na poslednú chvíľu cúvnuť pred priepasťou, do ktorej v posledných rokoch zahučali kmeňové krajiny Západu. Väčšina obyvateľov stredovýchodnej Európy sa skrátka nenechala tak zblbnúť, aby jej vlády mohli otvoriť brány odlišnej kultúre natoľko dokorán, ako sa to stalo v Nemecku, Francúzsku. Ukrajina, vydaná Západom napospas banderovskému nacizmu, je síce ťažko zvládnuteľný, ale je nám predsa len civilizačne bližší ako kultúra pakistanských, sýrskych, senegalských a marockých metropol, ktorých atmosféru dnes pripomínajú Londýn, Paríž, Berlín a bohužiaľ aj bohužiaľ pokračuje.
Bruselgton priškrcuje
"Je však zrejmé, že vzdelávací systém, ktorý sme pred rokmi hujersky prevzali od súdruhov z Bruselgtonu, robí všetko pre to, aby sa tá mierna väčšina súdnych obyvateľov stredovýchodnej Európy čo najrýchlejšie zmenila na menšinu. Svedčí o tom aj urýchlená snaha zaviesť po celom západnom svete cenzúru prevratov z roku 1989. Keď oblbnúť ľudí, tak bez prístupu k alternatívnym informáciám. Leninsko-hitlerovský recept na rozleptanie súdnosti sa dnes skrátka pre veľký úspech uplatňuje v mene „demokracie“.
Niet čo oslavovať z 1989
"Z uvedených dôvodov si 17. novembra pripomínam výhradne pamiatku popravených študentov, ktorí roku 1939 našli odvahu vzoprieť sa nemeckým okupantom. Pokiaľ ide o rok 1989, z neho sa dnes stalo predovšetkým varovné memento. Pre každého z nás. Memento, že sloboda prejavu as ňou aj sloboda voľby sa dá aj pod slobodou voľby. Učiteľka Bednářová bola za prejav názoru odsúdená ponovembrovým súdom práve tak, ako by bola odsúdená pred novembrom 1989. Predovšetkým preto nie je čo oslavovať, zvlášť keď bude na Národnej triede klásť kvety lampasák najskôr jedného a potom druhého veľkého brata.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️
️