Vplávali sme do nostalgického dušičkového obdobia, na ktoré čoraz intenzívnejšie dorážajú novodobé cudzie a nebezpečné halloweenske sabotáže. Na hrubé vrece, hrubú záplatu, povedali si zrejme dušpastieri vo Vatikáne a rázne vytiahli do protiútoku: sám Svätý otec Lev XIV. pred týždňom vyhlásil za svätca katolíckej cirkvi Bartola Longa - talianskeho právnika, ktorý bol satanistickým kňazom. Nechajte sa strhnúť extrémnymi zvratmi jeho životnej púte hodnej sfilmovania - a nasledovania.

Už roztopašný satirik Oscar Wilde hovorieval, že "Každý svätec má minulosť, každý hriešnik má budúcnosť." Ťažko si predstaviť lepšie stelesnenie týchto slov ako životný príbeh práve kanonizovaného Bartola (Bartolomeja) Longa. Navyše aj keď je z 19. storočia, má všetky predpoklady stať sa patrónom miliónov dnešných vystresovaných, depresívnych a blúdiacich duší.

Svetlo viery

Stal sa dôkazom, že aj tie najtemnejšie duše môžu nájsť svetlo. „Dnes máme pred sebou 7 svedkov, nových svätých, ktorí s Božou milosťou udržiavali lampu viery horiacu,“ povedal aj pápež na misijnú nedeľu 19. októbra viac ako 70 000-člennému davu na námestí svätého Petra s jasným odkazom na nadchádzajúci Sviatok všetkých svätých. Práve preto si ho pripomíname svietiacimi sviečkami, ktorými sa tiež máme stať.

Drogy, depka i sobáš s grófkou

To všetko naplno zažil Bartolo Longo, ktorý sa narodil v roku 1841 v Latiane v Taliansku do zbožnej rímskokatolíckej rodiny lekára. Bol birmovaný, ako 10-ročný stratil matku a následne strácal aj vieru. Právo šiel študovať do Neapola, kde sa dychtivo vrhol do víru života na svetskej univerzite. V 60-tych rokoch (viď portrét) to znamenalo antiklerikalizmus, ateizmus a najmä okultizmus: katolícka cirkev v Taliansku čelila odporu nacionalistického hnutia bojujúceho za zjednotenie Talianska. Jeho vodcovia boli slobodomurári, ktorí zastávali silne protikatolícke myšlienky. Rástla popularita okultizmu, po smrti otca Bartolo podľahol jeho vplyvu: začal navštevovať seansy, experimentovať s drogami, zapájal sa aj do orgií i satanistického kultu. Cirkev svojho detstva verejne zosmiešňoval a vábil z nej ľudí preč. Podľa viacerých zdrojov uzavrel zmluvu s démonom, venoval sa extrémnym pôstom a postupne upadol do ťažkých psychických problémov, vrátane úzkostí a depresií. Krátko po promócii bol „ustanovený“ za satanovho kňaza. Onedlho sa u Bartola prejavila paranoja, skľúčenosť a ocitol sa na pokraji nervového zrútenia, niekoľko rokov bojoval s úzkosťami vrátane samovražedných myšlienok.

Modlitby rodiny

V období, keď sa pridŕžal satanistických praktík, jeho rodina sa modlila podobne, ako v prípade sv. Augustína. Jedného večera začul hlas svojho mŕtveho otca ako ho nahlas vyzýva „Vráť sa k Bohu!“ Aj univerzitný profesor z jeho rodného mesta ho nabádal, aby sa vzdal satanizmu, a predstavil ho spovedníkovi, dominikánskemu otcovi Albertovi Radentemu. Pod ich vedením a s podporou rehoľnej sestry (a teraz svätice) Cateriny Volpicelliovej a zámožnej grófky Marianny Farnararo De Fusco (jeho neskoršej manželky) sa Longo vrátil ku svojej katolíckej viere. Opustil sektu, úplne sa zriekol satanizmu, slúžil chudobným a poučoval nevedomých. Po šiestich rokoch takéhoto pôsobenia v roku 1871 príznačne na sviatok Panny Márie Ružencovej zložil sľub čistoty, stal sa laickým dominikánskym rehoľníkom tretieho rádu a zasvätil svoj život službe Bohu a ľuďom. 

Podľa arcibiskupa Tommasa Caputa z Pompejí sa jeden z rozhodujúcich momentov Longovho návratu k viere odohral v októbri 1872. „Longo prišiel do Pompejí, aby sa ako právnik staral o majetok ovdovelej grófky De Fusco, a prechádzajúc sa týmito ulicami – nebezpečnými kvôli prítomnosti banditov a malárie – pocítil vnútorné inšpirovanie: ‚Ak hľadáš spásu, šír ruženec. Je to Máriin prísľub. Tí, ktorí šíria ruženec, sú spasení!‘ V ten deň si mladý právnik sľúbil, že neopustí toto údolie [Pompejí], kým nerozšíri modlitbu ruženca,“ povedal arcibiskup Caputo médiu ACI Stampa.

Nádej ruženca

„Všetko sa to začalo v ten deň,“ pokračoval biskup. „Longo začal katechézami pre roľníkov; potom zrekonštruoval malý farský kostol Svätého Spasiteľa a na radu biskupa Formisana z Noly v Taliansku sa rozhodol postaviť nový kostol zasvätený Ružencovej Panne Márii – tento kostol sa stal pápežskou svätyňou Panny Márie Pompejskej.“ Zakladal aj ružencové bratstvá, organizoval Mariánske procesie. Jeho diela financovala grófka di Fusco, s ktorou spolupracoval tak dôverne, až sa začali šíriť klebety o povahe ich vzťahu. Pomáhal jej i pri výchove synov. Hoci Bartolo zložil osobný sľub čistoty, povzbudil ho pápež Lev XIII, aby sa pre dobro svojho diela oženil s grófkou. V roku 1885 teda vstúpili do celibátneho manželstva a ďalej slúžili chudobným, píše katolícky portál LIFENEWS. 

Zázračný obraz svätyne

Na oltári v kostolíku túžil mať obraz Ružencovej Panny Márie. Tri roky po tom, čo Longo prvýkrát dostal Božské vnuknutie šíriť úctu k ružencu, daroval mu vhodný obraz Ružencovej Panny Márie otec Radente. Kkúpil ho od neapolského obchodníka so starožitnosťami. Obraz bol veľký, ale špinavý a roztrhaný, „bolo to opotrebované, ošúchané plátno. Do Pompejí prišiel na skromnom hnojovom voze. Longa stav ikony okamžite skľúčil,“ rozprával Caputo. Po zreštaurovaní však obraz začal priťahovať mnohých pútnikov a malý kostolík praskal vo švíkoch.

Obraz predstavuje Pannu Máriu sediacu na tróne, na kolenách má dieťa Ježiša, ktorý podáva ruženec sv. Dominikovi. Matka Božia podáva ruženec sv. Kataríne Sienskej. Podľa svedkov po odhalení obrazu Panny Márie Ružencovej došlo k zázraku - 12-ročné dievča s epilepsiou bolo okamžite uzdravené. Nie však Longo. 

Patrón duševne trpiacich

Okrem svojho príkladu viery a mariánskej oddanosti môže byť Bartolo aj vzorom pre tých, ktorí zápasia s duševným zdravím, povedal pre EWTN News dominikánsky otec Joseph-Anthony Kress. Napriek tomu, že sa Longo odvrátil od okultizmu, naďalej bojoval so svojím duševným zdravím a zápasil so samovražednými myšlienkami“: Vždy, keď bol „na samom pokraji zúfalstva, spomenul si na sľub našej Preblahoslavenej Matky svätému Dominikovi, že každý, kto propaguje ruženec, bude spasený. A tak práve tieto sľuby mu dali dostatok nádeje, aby vytrval v týchto temných chvíľach.“propagátor ruženca v dominikánskom ráde," prezradil šíriteľ ruženca Kress.

Od diabla k Bohu

Bartolo Longo zasvätil zvyšok života službe chudobným. Viac ako 50 rokov šíril modlitbu ruženca, zakladal školy pre chudobných, sirotince pre deti zločincov, a menil mesto smrti na mesto, zasvätené živej Matke Božej. Založil sirotinec pre dievčatá (1887), ústav pre synov väzňov (1892) a neskôr aj dom pre ich dcéry (1922). Vybudoval tiež dielne, v ktorých sa deti učili remeslám. V okolí baziliky vznikla aj tlačiareň. V Pompejach vybudoval Baziliku Panny Márie Ružencovej, ktorá sa stala jedným z najznámejších pútnických miest v Taliansku. Zomrel v roku 1926 vo veku 85 rokov. Pápež Lev XIV. počas kanonizácie označil Longa za „živý dôkaz Božej milosti a za príklad toho, že žiadny človek nie je pre Boha stratený. Vskutku, aj títo najnovší svätí sami sa stali lampami schopnými šíriť Kristovo svetlo. Nech nám ich príhovor pomáha v našich skúškach a ich príklad nech nás inšpiruje v našom spoločnom povolaní k svätosti." 

Nádej 5.10.

Sv. Bartolo Longo má sviatok 5. októbra; vtedy ho môžeme najsilnejšie prosiť za všetkých nešťastníkov, ktorí si myslia, že už nemajú žiadnu nádej, že budú mať trvalo rozbitý život, alebo že stratili všetku svoju šancu stať sa svätým. Kiežby sa aj oni pripojili k celému radu vrahov, závislákov a satanistov, ktorí sa obrátili aj vďaka 54-dňovej novéne k Panne Márii Ružencovej z Pompejí.                                       

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️