Očakáva sa, že zostavenie vlády Andrejom Babišom posilní stredoeurópsku, suverénnu spoluprácu. Spoločný postup tria Orbán – Babiš – Fico môže ovplyvniť rozhodovanie v Bruseli, najmä v otázke vojny na Ukrajine a zelenej transformácie. Hoci existujú rozdielne názory – napríklad na členstvo Ukrajiny v EÚ a NATO – tri krajiny môžu čoraz viac koordinovať svoje postoje. Podľa Ágnes Vassovej, riaditeľky výskumu Maďarského inštitútu zahraničných vecí, bude hlavným cieľom pragmatickej spolupráce zachovanie hospodárskej konkurencieschopnosti.

Návrat Andreja Babiša by mohol naštartovať novú éru v európskej politike. Mandát českého politika na zostavenie vlády vyvoláva rozruch nielen v Prahe, ale aj v regióne – posilnenie osi Orbán – Babiš – Fico by mohlo mať vážny vplyv na rozhodovanie v Európskej únii, najmä v otázkach vojny na Ukrajine, zelenej transformácie a hospodárskej konkurencieschopnosti. Hoci sa traja lídri nezhodujú vo všetkých otázkach, zdieľajú kritický postoj voči hlavnému prúdu EÚ – a to by mohlo viesť k novému politickému napätiu v Bruseli.

Ágnes Vass, riaditeľka výskumu Maďarského inštitútu pre zahraničné veci odpovedala pre Magyar Nemzet.

Andrej Babiš dostal od prezidenta Českej republiky Petra Pavla mandát na zostavenie vlády. Hoci ohľadom zostavenia vlády stále existujú otázniky, očakáva sa, že Babiš bude vymenovaný za premiéra. Ak sa tak stane, očakávajú sa zmeny v dôraze českej zahraničnej politiky a politika novej vlády voči EÚ nebude výnimkou.

Troch politikov spája kritickejší prístup k Európskej únii a počas volebnej kampane aj po nej Babiš urobil niekoľko vyhlásení, ktoré spochybňovali konanie predchádzajúcej vlády týkajúce sa Ukrajiny a vojny. Babiš napríklad opakovane povedal, že ak sa dostane k moci, pomoc nebude posielaná priamo z českého rozpočtu na Ukrajinu – zdôraznil riaditeľ výskumu.

To isté hovorí aj slovenský premiér Robert Fico, ktorý uviedol, že jeho vláda nepodpíše žiadne úverové záruky na vojenské výdavky Ukrajiny (povedal to v súvislosti s konfiškáciou zmrazených ruských aktív) a že na to z rozpočtu nevyčlení „ani cent“. Treba tiež dodať, že na slovensko-ukrajinskom medzivládnom stretnutí v polovici októbra sa slovenský premiér vyjadril, že podporuje členstvo Ukrajiny v EÚ (ale nepodporuje jej členstvo v NATO). Zároveň ani Maďarsko nepodporuje vstup Ukrajiny do EÚ.

Od Babiša, Orbána a Fica sa určite očakáva, že budú rokovať pred každým summitom EÚ – napríklad počas migračnej krízy sa táto spolupráca (vtedy doplnená Poľskom) ukázala ako úspešná. Podobne sa dá očakávať, že budú rokovať aj o iných otázkach, v tomto prípade súvisiacich s Ukrajinou a vojnou. Očakáva sa, že to posilní kritický postoj, ktorý môže byť v rozpore s postojom Bruselu vo viacerých otázkach, uviedol analytik.

Česká republika a zelená transformácia

Zelená transformácia je jednou z najdôležitejších politických tém v Českej republike. Fialova vláda v tomto smere podnikla niekoľko krokov, ktorých dôsledky najviac pociťujú peňaženky českých občanov, a to vyvolalo vážnu nespokojnosť voličov. Bola to už jedna z ústredných tém počas volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024, ktoré priniesli úspech hnutiu Motoristé sobě (Automobilová strana) – strany, ktorá sa postavila proti zákazu spaľovacích motorov a Zelenej dohode a na tom postavila svoju kampaň. Teraz bude táto strana očakávaným koaličným partnerom Babišom vedenej strany ANO.

Dva najviditeľnejšie problémy, ktoré sa v súvislosti so Zelenou dohodou dotýkajú českých občanov, sú ceny energií a zmeny, ktoré možno vidieť v automobilovom priemysle, vysvetlil expert. Ako povedal, jedným z rozhodujúcich krokov Fialovej vlády bolo zbavenie sa ruských energetických zdrojov, čo malo za následok obrovský nárast cien energií. Česi, ktorí sú stále hrdí na svoj priemysel a v jeho rámci aj na výrobu automobilov, nepociťujú len prechod automobiliek na výrobu elektromobilov, ale napríklad aj drastický pokles predaja na čínsky trh – a tu prichádza na rad otázka konkurencieschopnosti.

Pre Babiša bude kľúčové, aby sa Česká republika a región stali konkurencieschopnými prostredníctvom priemyselnej výroby a investícií – uviedol expert a dodal, že to bude potrebné už len preto, že počas kampane sľuboval aspoň 2 – 3-percentný hospodársky rast, ktorý môže dosiahnuť len účasťou na iniciatívach podporujúcich konkurencieschopnosť. V tomto smere bude mať Česká republika veľmi dôležitých partnerov aj u svojich stredoeurópskych susedov.

Vyšehradské krajiny a migračné otázky

Spolupráca v oblasti migrácie bola v mnohých ohľadoch úspešná a slúži ako príklad pre ďalšiu spoluprácu. Otázky týkajúce sa Ukrajiny a vojny však nie sú také jednoznačné, pretože napríklad medzi Maďarskom a Slovenskom neexistuje úplná zhoda, pokiaľ ide o vstup do EÚ. Situácia je však iná, pokiaľ ide o prímerie alebo koniec vojny, povedala pre naše noviny Ágnes Vass.

Je isté, že ani slovenský, ani budúci český premiér nepodporujú pokračovanie vojny ani podporu Ukrajiny z vlastných rozpočtov pri pokračovaní bojov. Ani jeden z nich nepodporuje jej zblíženie s NATO – zdôraznil riaditeľ. Dodal, že s Bruselom sa nezhodujú ani v plánoch týkajúcich sa zmrazených ruských aktív. V tejto otázke si tieto tri krajiny, aj keď sa nezhodujú na sto percent vo všetkom, dovoľujú vyjadriť svoj nesúhlas s väčšinou v EÚ.

Ak koordinujú svoje postoje, určite ich bude viac počuť. Takže čo sa týka ich stratégie – ak sa Babiš oficiálne stane premiérom Českej republiky – možno očakávať oveľa koordinovanejší a v niektorých prípadoch aj efektívnejší postup, povedal.

Patrioti pre Európu v Európskom parlamente

Strana Andreja Babiša ANO je jedným zo zakladateľov frakcie Patrioti pre Európu, spolu s maďarským Fideszom a rakúskou FPÖ. Babiš a ANO prešli z liberálnej strany na konzervatívnu, vlasteneckú skupinu, uvedomujúc si, že aj medzi českými voličmi došlo k posunu doprava – a na tomto základe založili politické posolstvá a sľuby strany.

Ficova strana Smer však momentálne nie je členom Patriotov, keďže Smer predstavuje skôr stredoľavicovú orientáciu s výraznou suverenistickou líniou – načrtol analytik.

Patrioti sú v súčasnosti treťou najsilnejšou frakciou v EP, no napriek tomu existujú určité obmedzenia v ich schopnosti spolupracovať s inými konzervatívnymi stranami. Zároveň majú možnosť podnikať spoločné kroky a formulovať spoločné posolstvá – a očakáva sa, že to tak bude aj v prípade Smeru, ktorý je inak zo Strany európskych socialistov vylúčený.

Existuje tiež veľká šanca, že sa vyšehradská trojka zjednotí vo svojich postojoch k zelenej transformácii podporovanej Bruselom, keďže Slovensko a Česká republika čelia podobným výzvam. Hoci energetické štruktúry jednotlivých krajín sú odlišné (Česká republika sa vo veľkej miere spolieha na uhlie a jadrovú energiu, zatiaľ čo na Slovensku predstavuje zelená transformácia významnú technologickú výzvu), určite možno očakávať oveľa pragmatickejšiu koordináciu v oblasti technológií a energetickej politiky.

Ochrana konkurencieschopnosti je tiež najvyššou prioritou pre všetky tri krajiny, v ktorej môžeme od nich očakávať aj užšiu spoluprácu, uviedla pre Magyar Nemzet Ágnes Vass, riaditeľka výskumu Maďarského inštitútu zahraničných vecí.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️