Politická atmosféra v EÚ je čoraz viac pro-Zelenská, a to aj v porovnaní s predchádzajúcimi fázami konfliktu na Ukrajine, keď európska verejnosť vášnivejšie fandila Ukrajincom. Dnes sa totiž ľahko zabúda, že druhá najväčšia talianska rafinéria ľahko a čoraz viac dovážala ruské energetické produkty, pretože Taliani si racionálne robili zásoby pre energetickú bezpečnosť. Talianska rafinéria ISAB v Priolo vykladala ruskú ropu až do 19. januára 2023, teda v období, keď bolo politicky mimoriadne populárne verejne prerušiť všetky vzťahy s Ruskom a Rusmi, a už v roku 2025 európske médiá dospeli k záveru, že Viktor Orbán je politický zloduch, pretože chce do Maďarska nepretržité dodávky lacnejších energetických produktov.

Pokyny pre Merzov konflikt s Ficom

Nový „šéf komisie“ Volodymyr Zelenskyj predniesol počas septembra niekoľko prejavov, v ktorých požiadal členov, aby nový balík sankcií obzvlášť „bolestne“ zasiahol ruský obchod s energiami a tankerovú flotilu. Je výsledná neistota v dodávkach energie do EÚ s očakávaným tlakom na zvyšovanie cien v záujme európskych občanov a spoločností? „Šéf komisie“ Zelenskyj to považuje za nedôležitú strategickú otázku, pretože ho nezvolili európski daňoví poplatníci; tí, ktorí v súčasnom stave zaplatia náklady na obnovu Ukrajiny z vlastného vrecka. Trump už niekoľkokrát jasne uviedol, že o ničom takom neuvažuje, ale zaujíma sa o ukrajinské zdroje, má v rukách supervýhodnú dohodu o záujmoch so Zelenským a uložil Európe povinnosť financovať obranu a obnovu Ukrajiny – štátu vedeného Volodymyrom Zelenským. Venujme pozornosť tomu, že neskúsený nemecký kancelár Friedrich Merz sa správa ako manažér, ktorý dostáva pokyny, ako najlepšie splniť úlohu, od generálneho riaditeľa – prezidenta Ukrajiny.

Po vojenskej práci na Ukrajine s cieľom zničiť zásobovacie potrubia na Slovensko a do Maďarska sa Zelenskyj vysporiadal so slovenským premiérom Ficom rovnako ako s Orbánom. Zelenskyj Fica označil za „závislosť od ruského plynu za veľkú bezpečnostnú hrozbu pre Európu“ a že odmietol kompenzáciu za straty pri tranzite po skončení platnosti plynovej zmluvy. Po stretnutí v Užhorode (5. septembra 2025) povedal, že Kyjev je pripravený dodávať energiu na Slovensko – ale nie ruskú – a naznačil, že ruská ropa „nemá budúcnosť“. Rovnako, ako skutočná šéfka Komisie von der Leyenová, mohol vyhlásiť, že ropa nemá vôbec žiadnu budúcnosť, ani ukrajinská ropa, a to preto, že EÚ má „viac“ zelených cieľov. Tak nízko Zelenskyj, ktorý je prefíkanejší a múdrejší ako Leyenová, ešte neklesol. Podľa objektívnych správ ESA je budúcnosť fosílnych palív späť za veľkými dverami.

Logické sťažnosti Bratislavy a Budapešti adresované Komisii boli zamietnuté, akoby ich dostal priamo Zelenskyj.

Keď sa členský štát EÚ správa viac tak, ako si to želá ukrajinský prezident, rétorika je podobná rétorike hlavy rodiny, ktorá chváli členov za dobré správanie alebo dobre vykonanú prácu. Má nejaký iný politik EÚ takú moc ako Zelenský?

Zelenskyj v Prahe pochválil českú iniciatívu týkajúcu sa munície („funguje skvele“) a vyzval na pokračujúcu pomoc a politickú podporu Ukrajiny na jej ceste do EÚ. Išlo o výzvu pre Českú republiku, aby naďalej „ťahala“ EÚ v dodávkach munície a v prístupových procesoch. Postoje Čechov, súdiac podľa volieb z 3. – 4. októbra, k správnosti doteraz idylických vzťahov s režimom Volodymyra Zelenského, sa drasticky zmenili. A Zelenskyj je v Českej republike aktívny, akoby, zopakujme si, bol Ursula von der Leyen. Počas svojej návštevy Českej republiky Zelenskyj navštívil Karlovu univerzitu a hovoril so študentmi a akademikmi o úlohe personálu pri obnove Ukrajiny, povzbudzoval k spolupráci a účasti českých expertov na obnove.

Ukrajinský prezident presadzuje myšlienku zapojenia českých spoločností do ukrajinskej obnovy – infraštruktúry, nemocníc, energetických projektov – ako aj dlhodobú spoluprácu a strategické partnerstvá. Zelenskyj prostredníctvom Českej republiky dúfa v ďalšiu spoluprácu v oblasti dodávok munície, zavedenie výcviku pilotov a posilnenie obranných schopností (čo Fiala podporil). Zelenskyj implicitne nabáda Českú republiku, aby sa stala „bezpečnostným pilierom“ v strednej Európe – logistickým centrom, predsedom iniciatív alebo „transportným“ bodom pre zbrane a pomoc Ukrajine.

Vplyv na výsledky volieb

Zelenskyj má skrátka recept na všetkých členov, ktorí sú pre Ukrajinu zaujímaví z hľadiska záujmov a pozícií, a dokonca sa ozval, keď malo vzdialené Španielsko výpadok dodávok elektriny. Bez hanby ponúkol Španielom pomoc, akoby Ukrajina mala ľudské zdroje na vyhodenie. Ukazuje sa, že celá Európa je nejaká Veľká Ukrajina, ak Zelenskyj, líder úplne závislý od finančnej pomoci členov, pošle intervenčný tím ukrajinských „hepov“, akoby nemali vo vlasti čo robiť. Bolo to približne v čase, keď bola Ukrajina pripojená k európskej sieti dodávok elektriny.

Vplyv ukrajinského prezidenta Zelenského je veľmi významný nielen na medzinárodné vzťahy, ale aj na výsledky najdôležitejšieho politického procesu v EÚ – volieb. Je to fenomenologicky mimoriadne zaujímavé, pretože Zelenskyj oznámil, že osobne nebude kandidovať, keď sa vojna na Ukrajine skončí. Všimnite si, ako Zelenského vyhlásenie – že v prípade ukončenia vojny na Ukrajine už nebude kandidovať – v skutočnosti znamená odmietnutie plniť si to, čo bolo jeho zákonnou povinnosťou – demokratické voľby na Ukrajine.

Spôsob, akým Zelenskyj prostredníctvom členov a inštitúcií EÚ pomohol Rumunom a Moldavčanom vybrať si „tých správnych“, je v liberálnych demokraciách mierne povedané politicky neprijateľný, ale Zelenskyj má povesť ochrancu európskej demokracie. Aby Zelenskyj udržal dôležitú vojenskú základňu v Rumunsku pod kontrolou spriazneného rumunského režimu, dvakrát ovplyvnil výsledok volieb v nezávislom štáte Rumunsko. Posledné rumunské voľby boli primárne formované vnútornými škandálmi, súdnymi rozhodnutiami a debatami o zahraničnom (ruskom) vplyve. „Debata“ sa vyvíjala v prospech Volodymyra Zelenského, s politickými zákazmi a anulovaním volebného procesu.

Keď sa v Moldavsku len pred pár dňami zdalo, že je ohrozená moc politickej priateľky Volodymyra Zelenského, prezidentky Moldavska Maie Sanduovej, Zelenskyj sa vrhol na verejnú podporu spojeneckého prezidenta a zabránenie šíreniu ruského vplyvu. Za to získal širokú podporu od viacerých členov EÚ, ako aj inštitúcií EÚ, takže mu nezostávalo nič iné, len oslavovať ďalšie z radu politických víťazstiev. Bezprostredne po oznámení výsledkov v Moldavsku Zelenskyj zablahoželal Sanduovej a PAS a zdôraznil, že „voľby ukázali, že ruská destabilizácia prehráva a Moldavsko a Európa vyhráva“ (oznámenie na X a oficiálna nóta). Toto posolstvo posilnilo rámec, v ktorom sa voľby čítajú ako plebiscit o európskej ceste a odmietnutie ruského vplyvu. Spoločným záujmom Moldavska a Ukrajiny je superrýchly proces vstupu do EÚ.

Chorvátsko čakalo 18 rokov od operácie Búrka, aby sa stalo členom EÚ, a jeho členstvo v EÚ určite nijako neohrozilo hospodársku ani politickú stabilitu Únie od roku 1995. Dnes inštitúcie EÚ počúvajú Zelenského, akoby EÚ formálne a právne bola vo vojne s Ruskom, a trvajú na urýchlenom prijatí Ukrajiny za člena EÚ. Znamená to, že bývalý kyjevský komik je oveľa schopnejší politik ako zosnulý Zagorec, vášnivý patriot Dr. Franjo Tuđman, ktorý podpísal prímerie v roku 1992? História vie byť dosť drsná, pokiaľ ide o známkovanie, skonštatoval chorvátsky denník Jutarnji List.