Názory

A tak si tu žijeme s bláznami...

Autor: Roman Martiška
Publikované: 2. 10. 2025 08:02
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Na úvod informácia “z progresívneho zdroja” nezávislý minister Samuel Migaľ prechádza tranzíciou! Asi takú hodnotu majú informácie Migaľa, s ktorým si na rokovaniach vlády podávajú ruky len zo slušnosti a podobnú hodnotu má jeho prínos pre spoločnosť vo funkcii ministra... A teraz o probléme, ktorý zostane aj po nasledujúcich voľbách!

Ako konzervatívec som sa potešil novele Ústavy, ktorá bola prijatá minulý týždeň. Avšak ďaleko viac mi zaplesalo moje národne srdiečko, že Ústava bude v určitých otázkach nadradená právu Európskej únie. Tak by to malo byť, ak chcú nemecký podnikatelia implementovať svoje pravidlá, tak nech dajú Slovákom nemecké platy a Slovák si veľmi rád dá prestávku na kávu počas modlitieb moslimských kolegov.

Samozrejme, tu ešte nie sme, ale presne sem by to malo smerovať. Ak sa zamestnancovi nepozdáva dúhová vlajka na fabrike a protestne ju zvesí, tak by naozaj nemal prísť o prácu, keďže nie je otrokom bez názoru. Žiaľ, cesta sem je ešte ďaleká a pri bláznoch, ktorými sme obklopení, aj nemožná!

Pocit víťazstva vyprcháva!

Považujem za falošnú hru otázku: Komu sa po Ústave zlepšil život? Za prvé, ženy si môžu začať nárokovať rovnakú plácu za prácu, ktorú vykonávajú ako muži. Alebo boli tie tabuľky o nerovnom odmeňovaní podvodom?

Za druhé, konečne by sme mali mať čas diskutovať o témach, ktoré ovplyvňujú naše životy. Keďže máme uzákonené dve pohlavia a táto téma by mala byť pasé! Lenže pocit z víťazstva vyprcháva rýchlejšie ako by mal a ideme ešte do hlbšej ideologickej vojny!

Po vystúpeniach Mareka Krajčího, ktorý by si mal svedomie spytovať pre pandémiu a nie hlasovanie o Ústave, či Branislava Škripeka, mám opäť problém napísať, že som veriaci človek, a to napriek tomu, že som bol trikrát v Medžugorí a ešte sa tam určite vrátim.

Toto nie sú veriaci, toto sú pošahanci!

Áno, na jednom pútnickom mieste som bol už trikrát, a doteraz nemám v hlave usporiadané, či daným informáciám o údajných zjaveniach verím. Zapáčil sa mi tam pocit pokoja, ktorý ale podobní pošahanci, ako Krajčí so Škripekom, kazia! Keďže s určitosťou vidia zázrak pri každej návšteve pútnického miesta.

Krajčí spôsob ospravedlnenia hlasovania s koalíciou Roberta Fica je naozaj famózny. “Boh môže robiť aj cez zlého dobre,” znie parafrázovaná téza z úst Krajčího, ktorý sa následne vydáva na cestu “ľútosti a odpustenia”, ktorú mu milostivo ponúkol mesiáš, Igor Matovič. Veľmi podobne argumentuje Škripek. A kde je hlavný problém? Napríklad v tom, že Slovenská republika je sekulárny štát!

Zlaté teľa Matovič a zlaté teľa Mikloško

Tieto sektárske výlevy, niektorých poslancov, škodia všetkým veriacim a najzásadnejšou chybou je ich samotná pomýlenosť. A to už radšej opomeniem, že KDHáci padajú na zadok pred senilným Františkom Mikloškom za udalosť spred 37 rokov. Pre Krajčího je zlatým teľaťom Matovič, pre KDHákov senil, ktorý pre politiku zaprel hodnoty.

Zajtra bude týždeň od prijatia novely Ústavy, ktorá mohla ukončiť nemalú časť ideologickej vojny na Slovensku. Čo prišlo? Čľapkáme sa v rovnakom bahne ako pred zmenou a navyše počúvame pošahancov vo viere, ktorí ju zneužívajú na to, aby sa dostali do parlamentu. A zrovna prostredníctvom prospechárov bude hovoriť Boh?! Nuž pri ďalšej návšteve Medžugoria budem mať o čom rozjímať, keďže ako kresťana ma meditácia v Tibete veľmi neláka...