Izrael sa na svetovej scéne stáva čoraz viac izolovaným, keďže vojna a humanitárna kríza v Gaze pokračuje a negatívna reakcia preniká do ekonomickej, kultúrnej a športovej oblasti, píše CNN.
Medzinárodné odsúdenie prudko stúplo odkedy Izrael oznámil pozemný útok na mesto Gaza a vykonal bezprecedentný útok proti vedeniu Hamasu na katarskej pôde. Prichádza to aj po tom, čo nezávislé vyšetrovanie OSN minulý týždeň prvýkrát dospelo k záveru, že Izrael spáchal genocídu na Palestínčanoch v Gaze, čo je zistenie, ktoré sa zhoduje s tvrdeniami iných expertov na genocídu a skupín pre ľudské práv , ale izraelská vláda ho odmieta.
Európska únia – najväčší obchodný partner Izraela – minulý týždeň navrhla sankcie, ktoré by čiastočne pozastavili jej dohodu o voľnom obchode s Izraelom, ak ich schvália členské štáty EÚ. Niekoľko západných krajín už zaviedlo cielené sankcie proti určitým izraelským osobám, osadníckym základom a organizáciám podporujúcim násilie na okupovanom Západnom brehu Jordánu.
Globálne pobúrenie zasahuje izraelskú ekonomiku aj inými spôsobmi
V auguste nórsky štátny investičný fond, najväčší na svete, oznámil, že sa zbavuje častí svojho portfólia v Izraeli kvôli zhoršujúcej sa humanitárnej kríze v Gaze.
Izrael čelí čiastočným alebo úplným zbrojným embargám zo strany Francúzska, Talianska, Holandska, Španielska, Spojeného kráľovstva a ďalších krajín kvôli svojmu správaniu v Gaze.
Negatívna reakcia bola taká ostrá, že ju začiatkom tohto mesiaca uznal aj samotný izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý varoval, že Izrael čelí „druhu izolácie“, ktorá by mohla trvať roky, a dodal, že krajina nemá inú možnosť, ako sa postaviť sama. Netanjahu povedal, že Izrael bude musieť ďalej rozvíjať svoj zbrojársky priemysel a prispôsobiť svoju ekonomiku, aby sa stal menej závislým od zahraničného obchodu. Neskôr tieto komentáre zľahčoval s tým, že hovoril iba o obrannom priemysle.
S eskaláciou vojny Izrael utrpel aj straty v oblasti zábavy a kultúry
Vysielatelia vo viacerých európskych krajinách vrátane Írska, Holandska a Španielska vyhlásili, že budú bojkotovať obľúbenú súťaž Eurovision Song Contest, ak sa jej Izrael bude môcť v roku 2026 zúčastniť. Írsky národný vysielateľ RTE uviedol, že „sa domnieva, že účasť Írska by bola neprimeraná vzhľadom na prebiehajúce a otrasné straty na životoch v Gaze“.
Izraelský vysielateľ KAN 11 sa k tomu postavil s tým, že bude pokračovať vo výbere izraelského súťažiaceho na rok 2026 a argumentuje, že hudobná oslava by sa „nemala spolitizovať“. Hoci vylúčenie Ruska mu neprekážalo. To asi za spolitizované nepokladal.
Európska vysielacia únia, organizátor Eurovízie, uviedla, že členské krajiny budú v novembri hlasovať o tom, ktoré krajiny sa môžu zúčastniť budúci rok. Izrael je súčasťou Eurovízie od roku 1973.
V oblasti výtvarného umenia nedávno hudobný festival v belgickom Gente zrušil koncert Mníchovskej filharmónie, ktorý mal hrať s izraelským dirigentom Lahavom Shanim. Festival vo vyhlásení uviedol, že „Shani sa v minulosti niekoľkokrát vyjadril v prospech mieru a zmierenia, ale... nedokážeme dostatočne objasniť jeho postoj ku genocídnemu režimu v Tel Avive.“
Izraelská vláda trvá na tom, že vedie vojnu v Gaze v sebaobrane a v súlade s medzinárodným právom, pričom dôrazne popiera všetky obvinenia z genocídy.
V Hollywoode sa tisíce filmárov, hercov a pracovníkov filmového priemyslu zaviazali, že nebudú spolupracovať s izraelskými filmovými inštitúciami, „ktoré sú zapletené do genocídy a apartheidu proti palestínskemu ľudu“. Medzi signatármi sú Olivia Colman, Emma Stone, Andrew Garfield a Hannah Einbinder, ktorá sa nedávno dostala na titulné stránky novín tým, že svoj prejav na udeľovaní cien Emmy ukončila slovami „osloboďte Palestínu“.
Ani šport nezostal imúnny
Záverečná etapa veľkých cyklistických pretekov bola začiatkom tohto mesiaca zrušená po tom, čo niekoľko veľkých propalestínskych demonštrácií narušilo podujatie na protest proti účasti tímu Israel-Premier Tech.
Aj v Španielsku organizátori šachového turnaja oznámili izraelským hráčom, že nemôžu súťažiť pod svojou národnou vlajkou, čo ich podľa agentúry Reuters prinútilo začiatkom tohto mesiaca zo súťaže odstúpiť.
Izraelské médiá nedávno informovali o obavách, že Izraelu by mohlo hroziť vylúčenie z európskych futbalových súťaží. V auguste sa UEFA dostala pod paľbu kritiky po tom, čo bol na ihrisku pred finále Superpohára vystavený transparent s nápisom „Prestaňte zabíjať deti, prestaňte zabíjať civilistov“ bez toho, aby sa konkrétne zmienil o Izraeli alebo akomkoľvek inom národe.
Izraelský minister kultúry a športu Miki Zohar uviedol, že on a ďalší izraelskí predstavitelia „intenzívne pracovali“ v zákulisí, „aby zablokovali iniciatívu na vylúčenie Izraela z UEFA“.
Niekoľko futbalistov Premier League vrátane hviezdy Liverpoolu Mohameda Salaha sa tiež vyjadrilo proti vojne v Gaze a vyzvalo na solidaritu s palestínskym ľudom.
Zlomový bod pre Izrael v „Južnej Afrike“?
Ekonomická a kultúrna negatívna reakcia na Izrael vyvolala porovnania s tlakom, ktorý bol vyvíjaný na Južnú Afriku počas éry rasového útlaku apartheidu.
Medzi 50. a 90. rokmi 20. storočia čelila Južná Afrika silnému bojkotnému hnutiu, ktoré ju postupne premenilo na vyvrheľa. Juhoafrické výrobky boli stiahnuté z obchodov s potravinami na Západe, aktivisti naliehali na odpredaj investícií a odchod z bánk a mnohí hudobníci odmietali hrať v štáte apartheidu. Športový bojkot viedol k vylúčeniu Južnej Afriky z medzinárodných športových súťaží, ako je kriket a nakoniec ragby.
„Symbolika má väčší vplyv ako skrutky a čísla,“ povedal Ilan Baruch, bývalý izraelský veľvyslanec v Južnej Afrike, ktorý v roku 2011 odstúpil z izraelského ministerstva zahraničných vecí na protest proti tomu, že vláda „upustila“ od svojho záväzku k mierovému riešeniu prostredníctvom existencie dvoch štátov.
„Eurovision je veľmi populárna a futbalové turnaje sú veľmi, veľmi populárne. A ak spomeniete čo i len súvislosť medzi tlakom na Izrael v politických otázkach a kultúrou, športom a tak ďalej, bude to mať vplyv,“ ako to bolo v prípade Južnej Afriky, povedal pre CNN.
Baruch je teraz predsedom Pracovnej skupiny pre politiku, skupiny izraelských akademikov, aktivistov a bývalých diplomatov, ktorí sa zasadzujú za uznanie štátu Palestína a riešenie založené na existencii dvoch štátov.
Povedal, že je potrebný určitý asertívny tlak na Izrael a argumentoval, že by nemalo byť možné, aby si krajina ponechala „takéto privilégium vo svojich obchodných vzťahoch s EÚ“ a „zároveň podkopávala ľudské práva a budúcnosť Palestínčanov“. „Nie sú to len obchodné vzťahy, ale privilegované postavenie Izraela, ktoré je teraz v ohrození,“ povedal.
Izraelská vláda čelí aj v rámci krajiny veľkej opozícii, pravidelným protestom proti vojne a rozsiahlym výzvam na dosiahnutie prímeria s cieľom priviesť domov rukojemníkov zajatých militantmi Hamasu pri ich útoku na Izrael 7. októbra 2023Medzitým sa v posledných dvoch desaťročiach palestínska občianska spoločnosť s názvom Bojkot, odpredaj investícií, sankcie (BDS) snažila zopakovať dopad juhoafrického bojkotu proti apartheidu. Po rokoch marginálneho úspechu si toto hnutie od začiatku vojny v Gaze získalo väčšiu pozornosť a podporu.
Vývoj OSN
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) tento týždeň prinieslo Izraelu ďalšiu izoláciu na svetovej scéne.
Palestínsky štát pred Valným zhromaždením OSN formálne uznalo niekoľko ďalších západných krajín vrátane diplomatických aktérov ako Kanada, Francúzsko a Spojené kráľovstvo.
Počet štátov, ktoré sa formálne zdržali hlasovania Valného zhromaždenia OSN o Izraeli – čo sa vo všeobecnosti považuje za pasívnu podporu tejto krajiny – klesá.
„Niet pochýb o tom, že tu dochádza k performatívnemu hlasovaniu. Niektoré z týchto krajín, ktoré hlasovali proti Izraelu, majú s Izraelom veľmi dôležité a tiché vzťahy a sú vnímané ako silní partneri,“ povedal Satloff pre CNN. Z izraelského pohľadu by však „trend mal byť znepokojujúci, keď sa časom objaví jasný vzorec, kedysi silní podporovatelia sa uberajú opačným smerom.“
Satloff povedal, že veľkou otázkou je, či je prehlbujúca sa diplomatická izolácia Izraela napraviteľná.
Niektoré členské štáty OSN už pred súčasným konfliktom prejavili „hlbokú nevraživosť voči Izraelu“, zatiaľ čo iné krajiny „sú hlboko dojaté špecifikami toho, čo sa deje v Gaze, a pravdepodobne zmiernia svoj pohľad na správanie izraelskej vlády po skončení vojny alebo po vzniku novej vlády v Izraeli,“ povedal Satloff.
Medzitým správa komisie OSN o genocíde v Gaze opäť upriamila pozornosť na vyšetrovanie situácie v štáte Palestína zo strany Medzinárodného trestného súdu, pričom vyšetrovanie odporúča, aby prokurátori preskúmali genocídu ako súčasť tohto prípadu.
Vydanie zatykača na Netanjahua Medzinárodným trestným súdom (ICC) v minulom roku už výrazne obmedzilo jeho možnosti cestovať mimo Izraela. Netanjahuov let na zasadnutie OSN v New Yorku tento týždeň prebiehal okľukou – manévroval okolo francúzskeho a španielskeho vzdušného priestoru – v zjavnej snahe vyhnúť sa krajinám, ktoré by mohli na neho vynútiť vydaný zatykač za údajné vojnové zločiny.
Napriek zjavnému poklesu podpory zo strany iných krajín Spojené štáty stále pevne hlasujú za Izrael.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio začiatkom tohto mesiaca v súvislosti s izraelským útokom na katarskej pôde povedal: „Myslím si, že prezidentove komentáre v tomto smere hovoria samy za seba. Nepáčilo sa mu, ako sa to odohralo. Napriek tomu... náš vzťah s Izraelom zostane silný.“
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤
