Európski ministri obrany rokujú o „múre z dronov“ v dôsledku narastajúceho počtu narušení vzdušného priestoru. Diskusií sa zúčastňujú Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Ukrajina. Na poslednú chvíľu sa pripojilo i Maďarsko.
Ministri obrany európskych krajín hraničiacich s Ruskom a Ukrajinou v piatok rokovali o vybudovaní „múru z dronov“, ktorý by mal zaplniť medzery v ich obrane po niekoľkých narušeniach vzdušného priestoru, píše agentúra Associated Press. Rozhovory vedie komisár EÚ pre obranu Andrius Kubilius a NATO sa do nich zapája aj „na technickej úrovni“.
Táto otázka sa považuje za čoraz naliehavejšiu po nedávnych vpádoch ruských dronov do Litvy, Poľska a Rumunska a po nedávnej sérii doteraz neidentifikovaných pozorovaní dronov nad Dánskom.
Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko pracovali na projekte steny z dronov, ale v marci výkonná moc Európskej únie zamietla spoločnú žiadosť Estónska a Litvy o finančné prostriedky na jej zriadenie.
Odvtedy sú európske hranice čoraz častejšie testované podvodnými dronmi. Rusko bolo obvinené z niektorých incidentov, ale popiera, že by sa niečo stalo úmyselne alebo že by v tom zohralo nejakú úlohu.
Pripojilo sa aj Maďarsko
Komisár EÚ pre obranu Andrius Kubilius po videokonferencii o „stene s dronmi“ informuje tlač. Tvrdí, že nová iniciatíva musí „zastaviť to, čo sme v poslednom čase videli“, keďže „chápeme všetky tie provokácie, testovanie, [ktoré je] veľmi nebezpečné“.
Hovorí, že okrem predtým zverejnených účastníkov sa k výzve pripojilo aj Maďarsko .
Nákladná reakcia na lacnú hrozbu
Lietadlá NATO vzlietli 10. septembra, aby zostrelili niekoľko ruských dronov, ktoré narušili poľský vzdušný priestor, v nákladnej reakcii na relatívne lacnú hrozbu. Letiská v Dánsku boli tento týždeň dočasne uzavreté po tom, čo v blízkosti lietali drony.
Cieľom piatkového rokovania, ktoré sa konalo prostredníctvom videohovoru, je zistiť, aké vybavenie majú tieto krajiny na boj proti narušeniu dronmi, čo ešte môžu potrebovať na zaplnenie akýchkoľvek medzier na východnom krídle NATO a podľa Kubiliusa zistiť, kde by sa dali nájsť finančné prostriedky EÚ na podporu tohto úsilia.
Dôraz sa kladie na zlepšenie detekcie a sledovania malých a ťažko spozorovateľných dronov a na spoločný spôsob reakcie na akékoľvek narušenia. Lídri EÚ budú o záveroch stretnutia diskutovať na samite v Kodani v stredu.
Hoci sa úsilie spočiatku zameria na východné krídlo najbližšie k Rusku a Ukrajine, komisia dúfa, že iniciatívu prevezmú aj ďalšie krajiny v rámci 27-členného bloku.
Vyčlenených bude 6 miliárd eur
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová začiatkom tohto mesiaca vyhlásila, že Európa „musí dbať na výzvu našich pobaltských priateľov a postaviť múr proti dronom“. „Toto nie je abstraktná ambícia. Je to základ dôveryhodnej obrany,“ povedala von der Leyenová zákonodarcom EÚ.
Mala by to byť, povedala, „európska spôsobilosť vyvinutá spoločne, spoločne nasadená a spoločne udržiavaná, ktorá dokáže reagovať v reálnom čase. Taká, ktorá nenecháva žiadne nejasnosti, pokiaľ ide o naše zámery. Európa bude brániť každý centimeter svojho územia.“
Von der Leyenová uviedla, že na vytvorenie aliancie s Ukrajinou v oblasti dronov, bude vyčlenených 6 miliárd eur.
EÚ „potrebuje vyvinúť dodatočné kapacity“, ktoré „nám momentálne chýbajú“
Kubilius hovorí, že z pohľadu skúseností Ukrajiny je jasné, že EÚ „potrebuje vyvinúť ďalšie spôsobilosti, ktoré nám v súčasnosti možno chýbajú“. Tvrdí, že úloha začína „detekčnými schopnosťami“ vrátane radu radarov, akustických senzorov a ďalšieho vybavenia na detekciu všetkých dronov vrátane menších lietadiel lietajúcich v nízkych nadmorských výškach. Zdôrazňuje, že by to mala byť „naša najvyššia priorita“, píše britský denník The Guardian.
Tvrdí, že diskusia sa potom presunie k tomu, ako zneškodniť drony , počnúc elektronickým bojom vrátane veľmi účinného rušenia, ktoré používa Ukrajina, alebo priamejšie so zachytávacími dronmi. „Musíme sa pozrieť na to, ako môžeme vybudovať tieto kapacity v našich obranných líniách,“ hovorí.
Dodáva, že existujú aj možnosti použitia „tradičného, klasického delostrelectva“ proti dronom, ktoré Ukrajinci „používajú veľmi efektívnym spôsobom“. Tvrdí, že na to treba myslieť šikovne, pretože inak by ste použili „rakety, ktoré stoja možno milión, na zničenie dronu, ktorý stojí 10 000 eur“.
Pokiaľ ide o časovú os, Kubilius hovorí, že ministri sa dohodli, že delegujú ďalšie rokovania na nominovaných vyjednávačov – alebo „šerpov“ v žargóne EÚ – aby sa ďalšie stretnutie uskutočnilo „veľmi skoro“. „Existujú rôzne možnosti, rôzny vývoj v jednotlivých štátoch, musíme vidieť, čo je momentálne aktuálne, čo je najnaliehavejšou prioritou,“ hovorí.
„Ale čo vidím napríklad v pobaltských štátoch, Poľsku, a najmä tie provokácie s dronmi, tie nedávne, považujem za prioritu... mať účinný detekčný systém,“ hovorí. Tvrdí, že niektorí odborníci naznačujú, že EÚ by mohla projekt steny z dronov dokončiť do roka, hoci pripúšťa, že si „nie je istý“ týmto časovým harmonogramom.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️
