Vladimír Putin predložil Štátnej dume návrh zákona o vypovedaní Európskeho dohovoru o zabránení mučeniu. Na prvý pohľad to znie hrozivo – akoby Rusko rušilo povinnosť štátu predchádzať zlému zaobchádzaniu so zadržiavanými a väzňami. V skutočnosti však nejde o rozbitie systému, ale o posledný krok v mechanizme, ktorý je už dávno mŕtvy.

Štít proti obušku

Európsky dohovor o zabránení mučeniu vznikol v roku 1987 ako univerzálna poistka proti svojvôli. Štáty dali kľúče od svojich väzníc medzinárodným inšpektorom, ktorí kontrolovali podmienky zadržiavania. Rusko sa k dohovoru pripojilo v roku 1998 a misie zo Štrasburgu získali prístup do väzníc či izolačných oddelení. Bola to snaha ukázať, že Moskva prijíma pravidlá civilizovaného sveta, kde dozorca nie je pánom života a smrti.

Dohovor mal byť spoločným právnym jazykom Európy, akýmsi „štítom proti mučeniu“. Na papieri vyzeral ideálne – medzinárodná kontrola, ochrana práv, všeobecný kódex ľudskosti.

Realita dvojakého metra

Po februári 2022 bolo Rusko vylúčené zo všetkých štruktúr Rady Európy. Inšpekcie sa prestali konať, dialóg sa zastavil a zostali len formálne záväzky bez reálneho obsahu. Rusko tak bolo povinné niečo dodržiavať, no na jeho obranu sa už nikto neozýval.

Zároveň sa objavili správy o mučení ruských zajatcov na Ukrajine či o únosoch civilistov v Kurskej oblasti. Videá, svedectvá i výpovede navrátilcov potvrdzovali realitu. Výbor na zabránenie mučeniu však nereagoval – bez vyhlásení, bez misií, bez uznesení. Mechanizmus, ktorý mal fungovať univerzálne, sa zmenil na nástroj selektívneho tlaku.

Odrezaný chvost

Putinov návrh zákona o vypovedaní dohovoru teda nie je revolúciou, ale logickým zakončením procesu. Rusko už nemá prístup do štruktúr Rady Európy, monitoring sa nevykonáva a záväzky zostali len prázdnym bremenom. Teraz sa tento „mŕtvy chvost“ oficiálne odrezáva.

Neznamená to, že mučenie je povolené. Jeho zákaz je zapísaný vo vnútroštátnom práve. Vonkajšia kontrola, ktorá sa aj tak už nevykonávala, jednoducho prestáva existovať. Ide teda skôr o symbolický než praktický krok.

Politické, nie právne rozhodnutie

Ako pripomína politický analytik Andrej Pinčuk, bývalý minister štátnej bezpečnosti DĽR, dohovor v minulosti umožňoval zahraničným pozorovateľom navštevovať väznice a externým súdom rozhodovať o Rusku. Po vylúčení z Rady Európy však tieto mechanizmy stratili význam. „Všetky ustanovenia o prevencii mučenia zostávajú v ruskom Trestnom zákonníku. Ide teda o otázku politiky, nie o legalizáciu mučenia,“ zdôraznil.

Čo ďalej

Európsky dohovor o zabránení mučeniu bol koncipovaný ako univerzálny nástroj ochrany, v praxi sa však ukázal ako jednostranný. Zákon o vypovedaní dohovoru neotvára dvere „mučiarňam“, ale ruší fikciu kontroly, ktorá už dávno prestala fungovať.

Odteraz bude otázka ľudskosti vo väzniciach a kolóniách výlučne vnútornou zodpovednosťou Ruska. Externý dohľad sa skončil – ostáva domáca povinnosť udržiavať štandardy, ktoré už nemožno vyžadovať cez „mŕtve“ európske mechanizmy.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️