Budú musieť Európania zmeniť svoje stravovacie návyky? Aktuálne revidovaná smernica o priemyselných emisiách (IED 2.0), ktorá sa zameriava na emisie z chovov zvierat, nemusí na dosiahnutie klimatických cieľov do budúcnosti stačiť. V štúdiách pre Európsku komisiu tak už dlhšie zaznieva, že by Európania mali zmeniť aj svoju stravu a obmedziť napríklad niektoré druhy mäsa. Brusel zámer označuje za „srdce“ Green Dealu, píšu Parlamentní listy.

Európska komisia už niekoľko rokov hovorí o tom, že klimatické ciele nie sú len o znižovaní emisií oxidu uhličitého, ale treba bojovať aj s ďalšími skleníkovými plynmi a obmedziť emisie metánu, medzi ktorého hlavné zdroje Brusel radí poľnohospodársky sektor.

Redukovať emisie chce komisia napríklad cez aktuálne revidovanú smernicu o priemyselných emisiách, ktorá rozširuje limity na veľké chovy ošípaných a hydiny. V budúcom roku sa má finálne rozhodnúť o tom, ako zasiahnuť proti emisiám z kráv. Do konca roku 2026 komisia zverejní správu pre komplexnejšie riešenie emisií z chovu hospodárskych zvierat so zameraním práve na hovädzí dobytok, pretože tento sektor podľa nej „predstavuje približne 50 % celkových emisií metánu a približne 25 % celkových emisií amoniaku v EÚ“.

Ale budú emisné limity pre európskych veľkochovov s rozširujúcimi sa klimatickými cieľmi do budúcnosti stačiť?

Komisia už dlhšie hovorí o tom, že by mali k riešeniu problematiky prispieť jednotlivé členské štáty EÚ a v neposlednom rade aj samotní Európania. Ide totiž aj o ich vlastné zdravie.

„Poľnohospodárstvo produkuje 55 % emisií metánu a 94 % emisií amoniaku v EÚ, čo nielen prispieva ku globálnemu otepľovaniu, ale tiež poškodzuje ľudské zdravie a biodiverzitu,“ zaznieva napríklad v skorších zisteniach LIFE Clean Air Farming.

Komisia preto už v rámci stratégie EÚ pre zníženie emisií metánu načrtla, že aby boli jej emisné plány účinné, musia sa nielen zameriavať na prísnejšie opatrenia, ale aj podporovať zmenu správania európskych občanov. „Vzhľadom na vysoký podiel emisií metánu v poľnohospodárstve, ktoré pochádzajú z chovu hospodárskych zvierat, môžu k zníženiu emisií metánu v EÚ významne prispieť aj zmeny životného štýlu a stravovacích návykov,“ bolo načrtnuté.

Veci sa pred dvoma rokmi venovalo aj Joint Research Centre, vedecká inštitúcia, ktorá Európskej komisii poskytuje podklady v rámci štúdií, modelov a odporúčaní, z ktorých neskôr Brusel skladá svoju politiku.

Ľudia musia zmeniť stravu, zistili výskumníci pre EK

Výskumníci skúmali, ako splniť ciele EÚ, a modelovali až 144 scenárov. Z pohľadu stravovania je podstatné, že 11 z týchto 12 scenárov ukázalo, že sa emisie na požadované ciele podarí zredukovať iba pri zmene stravy ľudí.

Najvyváženejšou možnosťou s najnižšími spoločenskými nákladmi podľa inštitútu je kombinácia zníženia spotreby mäsa a mliečnych výrobkov na polovicu, zlepšenie riadenia poľnohospodárskych podnikov a potravinového reťazca a zníženie nadmernej konzumácie a príjmu bielkovín. Stratégia, ktorú komisia označuje za „srdce“ Zelenej dohody, má urýchľovať prechod na udržateľný potravinový systém, ktorý by podľa nej mal:

• mať neutrálny alebo pozitívny dopad na životné prostredie,

• pomôcť zmierniť zmenu klímy a prispôsobiť sa jej vplyvom,

• zvrátiť úbytok biodiverzity, zabezpečiť dostatok výživy, potravinovú bezpečnosť a verejné zdravie,

• zachovať cenovú dostupnosť potravín, generovať spravodlivé ekonomické výnosy, podporovať konkurencieschopnosť dodávateľského sektora EÚ a spravodlivý obchod.

Brusel uvádza, že „súčasné vzorce spotreby potravín sú neudržateľné tak z hľadiska zdravia, ako aj z hľadiska životného prostredia“. „Priemerný príjem energie, červeného mäsa, cukrov, soli a tukov v EÚ naďalej prekračuje odporúčané hodnoty, zatiaľ čo spotreba celozrnných obilnín, ovocia a zeleniny, strukovín a orechov je nedostatočná. Zvýšená konzumácia ovocia a zeleniny zníži nielen riziká život ohrozujúcich ochorení, ale aj dopad potravinového systému na životné prostredie,“ stanovila si EÚ vo svojich zámeroch.

Pomôcť má poskytnutie jasných informácií, ale aj kroky, ktoré Európania pocítia na vlastnej koži. Hoci by občania nemali byť k zmene stravovania nútení, obmedziť niektoré druhy mäsa by ľudia mohli podľa komisie prostredníctvom motivácie, napríklad daní. „Daňové stimuly by mali napomáhať transformácii smerom k udržateľnému potravinovému systému a motivovať spotrebiteľov k výberu udržateľnej a zdravej stravy,“ stojí v texte cieľov pre udržateľné stravovanie. „Daňové systémy EÚ by sa mali usilovať o to, aby cena potravín odrážala ich skutočné náklady, pokiaľ ide o využívanie obmedzených prírodných zdrojov, znečistenie, emisie skleníkových plynov a ďalšie vonkajšie dopady na životné prostredie,“ uvádza stratégia „od poľnohospodára k spotrebiteľovi“.

S rastom cien u niektorých „znečisťujúcich“ druhov mäsa už počíta výhľad pre poľnohospodárstvo EÚ na obdobie 2024–2035, ktorý sa zaoberá tým, ako sa sektor prispôsobí zmene klímy, otázkam udržateľnosti a meniacemu sa dopytu spotrebiteľov. Očakáva sa pokles celkovej produkcie mäsa v EÚ aj kvôli únijným reguláciám.

„Očakáva sa pokles celkovej produkcie mäsa v EÚ. Produkcia hovädzieho mäsa by mala klesnúť v dôsledku obáv o udržateľnosť, nízkej ziskovosti a prísnejšieho regulačného rámca. Podobne sa očakáva pokles spotreby hovädzieho mäsa v dôsledku obmedzenej ponuky a vysokých cien,“ zhŕňa správa.

Zníženie produkcie hovädzieho mäsa do roku 2035 by malo byť podľa prognózy o 450 tisíc ton, čo je pokles o 6,7 % v porovnaní s priemerom za obdobie 2022–2024. Stáda dojníc sa majú redukovať o 770 tisíc kusov (pokles o 7,5 %).

V dôsledku „vysokých cien a rastúceho negatívneho vnímania“ by malo dôjsť k zníženiu spotreby hovädzieho mäsa na obyvateľa z 9,8 kg ročne na 9,2 kg (–5,9 %).

Agrárna komora ČR varuje pred paradoxnou situáciou

Prezident Agrárnej komory Českej republiky Jan Doležal zdôraznil, že „Agrárna komora SR neodmieta znižovanie emisií metánu, pokiaľ v tom Česká republika, respektíve Európa, nezostane sama“.

„Navyše upozorňujeme na rastúcu regulatórnu a administratívnu záťaž, ku ktorej prípadná revízia smernice ďalej prispeje. Pre stanovenie akýchkoľvek konkrétnych záväzkov je potrebné vychádzať z relevantných dát a zohľadniť individuálnu situáciu jednotlivých štátov,“ podotýka.

„Poľnohospodárstvo sa na objeme vypúšťaných skleníkových plynov v Česku podieľa šiestimi percentami. Zaťaženie, respektíve počet kráv na hektár, je v Česku výrazne nižší ako v iných štátoch EÚ. Rozdiel je aj v spôsobe chovu – kravy na pastve produkujú spravidla viac metánu ako kravy v stajniach, kde je možné presne kontrolovať kŕmnu dávku,“ opisuje Doležal.

Podľa Doležala môžu vzniknúť dosť paradoxné situácie. „Ak mám vedľa seba desať menších chovov celkovým počtom 500 kráv, je to podľa podobných smerníc v poriadku, zatiaľ čo 300 kráv na jednej farme nie,“ dodáva.

Varuje zároveň pred druhotnými dopadmi v prípade snahy o redukciu chovov hovädzieho dobytka. „Sme presvedčení, že pokiaľ budú zohľadnené tieto skutočnosti v prípade Českej republiky i ďalších štátov, možno nastaviť skutočne splniteľné ciele bez toho, aby boli ohrozené dodávky potravín pre obyvateľov alebo došlo k nedostatku prirodzených hnojív do pôdy. Tridsať percent potreby dusíka pre výživu rastlín u nás pokrývajú statkové hnojivá, preto je potrebné brať tieto faktory do úvahy a neuvádzať opatrenia v rozpore s cieľmi EÚ,“ hovorí prezident Agrárnej komory Českej republiky Jan Doležal.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️