Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Pripomenul jej hod šanónom na svojho nadriadeného.

Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.

Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk


Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
2. 11. 2026
Séria ukrajinských útokov na ropovod Družba vyvoláva v Maďarsku vážne napätie. Maďarská vláda zvažuje svoju reakciu a zároveň sa zvyšuje aj medzinárodný politický tlak. Podľa experta na bezpečnostnú politiku Józsefa Horvátha je situácia spôsobená cielenými ukrajinskými akciami, ktoré sú namierené proti politickým rozhodnutiam v Budapešti a EÚ.
V nedeľných novinách sa o útoku na ropovod Družba a otázke rusko-ukrajinského mieru vyjadril expert na bezpečnostnú politiku József Horváth, vedúci Výskumného ústavu ochrany suverenity.
Moderátor začal rozhovor otázkou o ropovode Družba, na ktorý Ukrajinci opäť útočili. Išlo už o tretiu ukrajinskú akciu v rade.
Hoci to nie je oficiálne uznané, podľa ukrajinskej tlače je cieľom dať Budapešti lekciu. Napríklad noviny Korrespondent vyjadrili radosť z toho, že Putinovi „priatelia“ opäť zostali bez ropy. Otázkou zostáva, čo si ukrajinské vedenie sľubuje od zmeny maďarského postoja k vojne a vstupu do EÚ.
Podľa Horvátha ide o cielené akcie, ktoré dopĺňa aj ukrajinská tajná služba. Aktivita voči Maďarsku jednoznačne súvisí s možným oslabením vlády a jej vstupom do EÚ. Do tohto procesu zapadajú aj útoky na ropovod Družba. Zároveň útoky vytvárajú paradoxnú situáciu, pretože časť nafty používaná ukrajinskou armádou sa získava z Maďarska, takže ak by došlo k zablokovaniu kohútikov, aj ukrajinská armáda by sa ocitla v ťažkej situácii.
Expert zdôraznil, že hoci premiér naznačil, že by bol schopný paralyzovať Ukrajinu v priebehu niekoľkých dní, vláda to nemá v úmysle urobiť. Cieľom je udržiavať mier a poskytovať humanitárnu pomoc vrátane paliva a elektriny. Brusel a Kyjev však neprikladajú postoju Budapešti patričnú váhu, pozornosť sa sústreďuje len na hladkú cestu k vstupu Ukrajiny do EÚ.
Viktor Orbán poslal Donaldovi Trumpovi list so žiadosťou o pomoc v prípade útokov na plynovod Družba, ktoré sú podobné útokom na Nord Stream. Trump naznačil, že je nahnevaný a že by mohla nastať možnosť americkej intervencie. Podľa Horvátha sa maďarská vláda obrátila na amerického prezidenta, pretože z Bruselu chýbala podpora a v pozadí sa rozhodovalo o ďalších dôsledkoch diplomatických krokov.
Pokiaľ ide o mierové rokovania, Horváth poukázal na to, že po summitoch na Aljaške a vo Washingtone existovala nádej na rýchlu možnosť mieru, ale ruský postup na fronte a Zelenského dvojaká politika vytvárajú neistotu. Zelenskyj naďalej zdôrazňuje pokračovanie vojny z vnútropolitických dôvodov, zatiaľ čo Putin chce začať vecné diskusie iba dobre pripravenými expertnými rozhovormi.
Trump dal stranám dvojtýždňové ultimátum, po ktorom nebudú žiadne ďalšie sankcie, clá ani žiadna reakcia – americký prezident to podmienil postojom strán. Horváth zdôraznil, že vedenie USA je opatrné a snaží sa získať čas, pričom Zelenského pozícia oslabuje aj v dôsledku domácich politických hier.
Podľa experta sa podmienky mieru môžu zmeniť, napríklad stiahnutím Ukrajiny z Donbasu a odmietnutím vstupu do NATO, ako aj udržaním západných síl mimo oblasti. Britské a francúzske plány na intervenciu na ukrajinskom území by však Rusi považovali za vyhlásenie vojny, čo by mohlo viesť k rozšíreniu konfliktu.
Finančné potreby ukrajinského vedenia sú tiež významné. Zelenskyj sa o tom už vyjadril. Expert zdôraznil: „Teraz žiada šesť miliárd dolárov na vývoj programu dronov a jednu až jednu a pol miliardy dolárov mesačne na financovanie dodávok amerických zbraní – a to je len rozvoj armády. Ani sme sa nebavili o peniazoch potrebných na udržanie štátu, financovanie každodenného života alebo prípadnú obnovu.“
Jedna vec je istá: rusko-ukrajinskú vojnu a medzinárodné diplomatické manévre naďalej charakterizuje neistota.
pred 58 min
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.