Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Halás zhrnul Gröhlingovu kariéru
Česi obetovali ME kvôli Rusku. Teraz vysvetľujú mladým hráčom, prečo nemôžu ísť. Českí tínedžeri prídu o šancu reprezentovať krajinu.
Vypálené domy, zavraždení muži. Niektorí si museli vykopať vlastný hrob. Čo asi prežívali?
Hoci my sa chystáme na vlnu letných horúčav, meteorológovia sledujú drobné signály pre najbližšiu zimu.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Rudolf Ryban bol učiteľom, riaditeľom školy a účastníkom protifašistického odboja a SNP. V novembri 1944 ho spolu s ďalšími väzňami zastrelili pri Bánovciach nad Bebravou.
Ivan Štubňa komentuje kauzu dopravných radarov s ruskými komponentmi, tvrdenia PS o telefónnych číslach a širšiu diskusiu o kybernetickej bezpečnosti.
Zelenskyj odmieta vypísať voľby, lebo by vraj rozdelili krajinu. Toto isté kedysi tvrdil aj Hitler a Mussolini. Progresívci na Slovensku na čele so Šimečkom a Korčokom glorifikujú Zelenského preto, lebo sú takí istí fašisti ako on.
Neschopnosť ukázali na vlastnej téme...
Ruský Poseidon vyvoláva obavy v Británii. The Telegraph píše o schopnostiach novej zbrane aj o možnej britskej jadrovej odvete raketami Trident.
Podpredseda Progresívneho Slovenska je chamtivec. A povýšenecký elitár. Poznám ho 30 rokov, takže toto nie je žiadny „emociálny štek“, píše vo svojom komentári, ktorý prinášame v plnom znení, europoslanec Braňo Ondruš.
Komentáre
31. 10. 2025
Legendárny herec Oldo Hlaváček odišiel vo veku 91 rokov. Slovensko si ho pamätá ako nezabudnuteľného komika, partnera Ivana Krajíčka v Hostinci pod gaštanom, no aj ako mimoriadne priameho človeka, ktorý sa nebál povedať, čo si myslí. A práve jeho posledné vyjadrenia dnes znejú ešte silnejšie.
Na sklonku života sa Hlaváček už na divadelnú scénu nevracal. Nie preto, že by nechcel – ale preto, že ju už nespoznával, píše serves Plus 7 dní.
„Ja si na ich mená už ani nespomeniem. Vo všetkých seriáloch sú tí istí a všetci všade rovnako hrajú. Veľká väčšina z nich si zo seriálov prenáša zlozvyky aj do divadla. Na to by ich mal niekto erudovaný upozorniť. Najviac to vidieť na javiskovej reči. Tá je pre seriálových hercov obrovským kameňom úrazu. Zle artikulujú, nie je im rozumieť. Mali by sa sústrediť, vzdelávať a nie hrať sa na veľké hviezdy. Tadiaľ cesta veru nevedie,“ odkázal svojim mladším kolegom.
Jeho kritika bola priamočiara, ale pramenila zo skúsenosti človeka, ktorý viac než pol storočia stál na javisku vedľa tých najlepších. Pre Hlaváčka bolo divadlo poslaním – nie priestorom na budovanie ega.
Slovenské národné divadlo bolo preňho druhým domovom, no v posledných rokoch sa doň už nevracal. „Hrdý názov ostal, no keď som tam bol naposledy, myslel som si, že som na predstavení ochotníckeho divadla,“ priznal bez servítky.
Najviac ho bolel úbytok úcty medzi generáciami. „Úcta mladých k starším sa úplne vytratila. Sú tam aj takí, u ktorých je vylúčené, aby pozdravili ako prví. A keď pozdravím ja, ani sa nepozrú, odkiaľ prichádza môj hlas,“ smutne konštatoval.
Skepticky vnímal aj „revolučné nálady“ v SND po odvolaní generálneho riaditeľa Mateja Drličku.
„Drlička? Veď to bol v divadle mnoho rokov náš inšpicient. Celkom by ma zaujímalo, či sú v rodine,“ poznamenal ironicky.
Kroky ministerstva kultúry komentovať nechcel, ale jasne zdôraznil rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou: „Aj my sme podliehali kadejakým vyšším mociam. Aj nás koľko dourážali. A čo sme mali robiť? Štrajkovať? My sme boli umelci, žili sme pre divadlo. Naši diváci boli pre nás najdôležitejší. A keď sa nedalo inak, naši veľkí herci mali hrdosť a radšej odišli so vztýčenou hlavou. Nikde neplakali, ani sa nedoprosovali. Zbavili sa ako psov Machatu, Kronera, Kvietika… A to bol ozajstný výkvet.“
Na adresu mladých dodal svojský, ale výstižný odkaz: „Keď si títo myslia, že horekovaním niečo zmenia, mali by im postaviť detskú izbu. Ale inak im, samozrejme, držím palce.“
Oldo Hlaváček patril k tým, ktorí verili, že herec má slúžiť divákovi – nie sebe. Odišiel s pocitom, že jeho milované divadlo už nie je tým, čo kedysi. Ale aj so slovami, ktoré dnes znejú ako varovanie: bez pokory, disciplíny a úcty sa cesta k ozajstnému umeniu stráca.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
