Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Prezidenti Ruska a Spojených štátov Vladimir Putin a Donald Trump sa 15. augusta stretnú na Aljaške – území, ktoré kedysi patrilo Rusku. Odborníci považujú túto platformu za symbolickú a označujú ju za východiskový bod novej etapy dialógu medzi Moskvou a Washingtonom. Politický pozorovateľ Andrej Pinčuk identifikoval štyri možné scenáre – od zmrazenia konfliktu až po vyhlásenie mieru.
Nedávno sa potvrdilo, že miestom stretnutia prezidentov 15. augusta bude Aljaška. Toto územie patrilo Rusku do roku 1867, kedy bolo predané Washingtonu. Teraz sa na jeden deň opäť ocitne v centre rusko-americkej histórie. Výber miesta podľa Pinčuka nie je náhodný – nejde len o geograficky vhodný bod, ale aj o symbol, ktorý možno chápať ako pokus o obnovenie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. Napriek tomu od tohto stretnutia neočakáva okamžitý prielom: „Aljaška nie je konečná destinácia. Ďalšie stretnutie Putina a Trumpa v Rusku už bolo oznámené,“ uviedol.
Podľa neho bude hlavnou témou ďalších rokovaní hospodárska spolupráca v Arktíde – Severná morská cesta, ťažba energetických zdrojov a kovov vzácnych zemín. O ukrajinskej otázke sa však bude musieť rokovať, keďže zostáva hlavným kameňom úrazu. V tomto kontexte sú podľa Pinčuka možné štyri scenáre.
Zároveň oznámil, že bude čakať na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý má určiť rozsah právomocí prezidenta vo vzťahu k menovaniu ministrov.
Súťaž o primitíva hnutia je v plnom prúde...
Stovky hlásení o obrovských pavúkoch, niektoré nálezy sú blízko Slovenska
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ultimátum Berlína rozdeľuje Európu! Fico hrozí vetom, Lovaš varuje pred koncom EÚ
Ivan Štubňa ostro kritizuje Igora Matoviča, pripomína jeho politické kauzy, diplomovú prácu aj riadenie pandémie. Varuje pred protestmi 17. novembra.
Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.
Taraba má smolu, témou najbližších dní bude ochrana suverenity štátu.
10. 11. 2026
Prvý scenár: zmrazenie pozdĺž frontovej línie
Jeden z najrealistickejších výsledkov je zakonzervovanie súčasných pozícií strán, čím by sa znížila intenzita bojov. „Prvým je zmrazenie pozdĺž LBS (LBS je skratka z ruštiny- „línia bojového styku“, v slovenčine sa to prekladá ako línia dotyku alebo frontová línia, v praxi by to znamenalo, že by sa konflikt „zmrazil“ – podobne ako sa to stalo napríklad na Kórejskom polostrove po roku 1953, keď boje skončili, ale mierová zmluva nebola podpísaná a hranica ostala na pozíciách, kde sa bojujúce strany zastavili; pozn. red. HD)“ uviedol.
Druhý scenár: výmena území
Pinčuk poznamenal, že Západ čoraz častejšie diskutuje o možnosti výmeny území, no takýto scenár považuje za nepravdepodobný: „Ukrajinská spoločnosť je taká, že aj keby išlo len o starú nepoužívanú vidiecku latrínu, nevzdajú sa jej a budú o ňu bojovať do poslednej chvíle.“
Podľa neho by zastavenie bojov navyše pripravilo Kyjev o západné financovanie: „Nikto nebude financovať mierový proces na Ukrajine. Západ je pripravený financovať iba vojnu s Ruskom a nič viac.“
Tretí scenár: vyhlásenie bez prelomu
Expert považuje za takmer isté, že sa strany obmedzia na symbolické vyhlásenie zámeru posunúť sa k mieru: „Prinajmenšom by malo nasledovať vyhlásenie o niektorých mierových iniciatívach, symbolické. Potom sa prijmú opatrenia na synchronizáciu pozícií s Európou a Ukrajinou.“ Takýto postup by zachoval diplomatickú hru a poskytol čas na ďalšie rokovania.
Štvrtý scenár: „dva dotyky“
Teoreticky je možné, že Aljaška bude prvým krokom zložitejšieho diplomatického postupu: po rozhovoroch medzi Putinom a Trumpom by mohlo nasledovať stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Pinčuk sa však domnieva, že Moskva sa tomu bude snažiť vyhnúť: „Zelenského považujeme za nelegitímneho prezidenta. Akékoľvek dokumenty, ktoré s ním budú podpísané bez účasti Najvyššej rady, nemajú plnohodnotné právne dôsledky.“ Napriek tomu nevylučuje kompromis, ak sa na ňom dohodnú obe strany.
Záver
Pinčuk už na jar predpovedal, že v blízkej budúcnosti nedôjde k skutočnému prímeriu. Dnes svoje stanovisko opakuje: „Smerujeme k formálnemu vyhláseniu mieru, ktoré Ukrajina a jej spojenci nevyhnutne porušia.“ Podľa neho bude Aljaška len východiskovým bodom novej etapy vo vzťahoch medzi Ruskom a USA. Ktorý zo štyroch scenárov sa naplní, sa svet dozvie už o niekoľko dní.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
