Do slovenských kín nedávno dorazil dlhoočakávaný životopisný film Duchoň, ktorý mapuje krátky, no intenzívny život legendárneho speváka Karola Duchoňa (†35). Film, ktorý režíroval Peter Bebjak, sleduje spevákovu cestu od detstva až po predčasnú smrť, pričom neobchádza ani jeho vnútorné zápasy a démonov.

Vladislav Plevčík, ktorý stvárnil titulnú postavu, si vyslúžil chválu za svoj herecký výkon. Mnohí ho považujú za highlight filmu, ktorý dokázal oživiť ikonického speváka na plátne s veľkou dôveryhodnosťou. Režisér Bebjak o snímke povedal: „Ukazujeme príbeh chlapca z dedinskej kapely, ktorý sa stal za krátky čas pop ikonou svojej doby.“

Napriek silnému hereckému obsadeniu a očakávaniam verejnosti, reakcie divákov sa rozchádzajú. Mnohí odchádzajú z kín sklamaní, cítiac, že film neponúkol hĺbku, ktorú si postava takého formátu zaslúži. Jedným z tých, ktorí sa rozhodli verejne vyjadriť svoje pocity, je aj známy slovenský spisovateľ, básnik a hudobník Pavel Hirax Baričák.

Vo svojom hodnotení nešetril kritikou: „Bol to krásny pokus, ale práve o to viac to bolí. Karol Duchoň si zaslúžil film, ktorý by trhal dušu a nie len prehrával jeho hity. Nešlo o spevácku šou, ale o život človeka, ktorý v sebe niesol obrovský dar aj bolesť. Namiesto katarzie prišiel len smútok nad nevyužitým potenciálom.“

Hirax nechápe tvorcov filmu

Hodnotenie, ktoré zverejnil na sociálnej sieti preberáme v plnom znení.

Boli sme so ženuškou zhliadnuť film Duchoň. Ostalo vo mne po tom filme temno. Za použitia množstva pitoreskných farieb bola totiž natočená depresívna snímka.

Nechápem tvorcov filmu, prečo sa z drvivej časti zamerali na negatívne stránky Karola Duchoňa. Kto by o tom človeku nič nevedel, zafixoval by si ho ako alkoholika, zlého manžela, chaotika, neverníka, diletanta, ťuťka, klamára, ktorý si požičiaval peniaze a nevracal ich, čím sa dostával do konfliktov s vagabundmi bratislavského podsvetia a ktorý sa zapredal režimu.

A kde boli vyzdvihnuté dobré stránky speváka? Láska k hudbe, priateľskosť, srdečnosť, pokora, nenadradenosť, otvorené srdce, schopnosť pomáhať okoliu... Tento rozmer tam takmer nebol, ak áno, tak iba slabo naznačený.

Technicky je film zvládnutý dobre, kostýmy, dobové relikvie, všetko na jednotku. Som však z filmu veľmi sklamaný. Akoby účelne zdegradovaná jedna z postáv národa, ktorá je tak obľúbená. Tak si ju musíme sami začierniť? Odkiaľ v nás, Slovákoch, vzišla vlastnosť kakať si do vlastného hniezda?

Vcelku mi to zapadá do rozhovoru, ktorý som pred mesiacmi zachytil v rádiu s režisérom Petrom Bebjakom. Speváka nikdy neobľuboval, nepočúval jeho piesne, ostal som zaskočený, ako mdlo sa k nemu vyjadroval do éteru. V duchu som sa pýtal: "Prečo teda točí film o ňom???". Film prišiel len ako logické pokračovanie jeho nastavenia k umelcovi... Úplný opak, ako keď som sledoval prípravu českého režiséra Davida Ondříčeka, ktorý roky analyzoval Emila Zátopka, kým o ňom natočil najprv dokumentárny film a nakoniec aj životopisnú drámu.

Takto sa podľa mňa spomienkové filmy nerobia. Ak sa povie bé, má byť vyslovené aj á. Škoda, že tak rýchlo nový film o Karolovi nevznikne, a tak asi na dlhé roky bude v kinematografii tento spevák so zvonom v hlase predkladaný divákom ako troska a bezcharakterný človek, slaboch, ktorý svoj život nezvládol. Smutné.

Martinské predstavenie Zem pamätá som schopný ísť si pozrieť ešte aj trikrát, je geniálne, odporúčam všetkými desiatimi. Jedna z najlepších vecí, aké som v Slovenskom komornom divadle zhliadol. Z divadla som odchádzal nadšený, z kina smutný. Paradoxne, scenáristi filmu a spomínaného divadelnej hry sú rovnakí, takže o konečnej podobu nevyrovnanosti opisu charakteru speváka pravdepodobne rozhodol režisér, pán Bebjak.

Film si už nikdy nepozriem. Naháňať si depku a temnotu do seba?

Pozerať sa na absolútne nefér spomienku na človeka, ktorý priniesol toľko radosti ľuďom? Som za pravdu, ale tá sa podľa mňa teraz zmenila na krivdu, toto si Karol Duchoň nezaslúžil. Z Černáka ideme robiť hrdinu a z Duchoňa odroňa? Kto z nich priniesol ľuďom viac radosti, šťastia, nadšenia a ktorý z nich smútok, bôľ a trápenie? Dnešná doba je fakt naopak...

Preto vás chcem poprosiť, ak ste Karčiho poznali, alebo ste mali šancu sa s ním stretnúť pri hocijakej príležitosti, píšte spomienky a príbehy o jeho dobrej stránke, lebo zlé o ňom sa z filmu dozviete, ale o šľachetnej stránke jeho srdca je tam pramálo. Ďakujem vám.

Milí čitatelia,

v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.

Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:

1. Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
2. Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
3. Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.

Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podpo

Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:   https://t.me/hlavnydennik