Každý región Slovenska má turistom čo ponúknuť – či už horskú turistiku, množstvo rôznych pamiatok, termálne pramene, na juhu Slovenska cyklistika aj pre seniorov, či deti, stredoveké hrady, sopečné pohoria, množstvo jaskýň ... Prečo tomu tak nie je? Veď niektoré odhady hovoria o tom, že príjmy z turizmu by mohli tvoriť až tretinu slovenského HDP. Lenže nie je tomu tak. RNDr. Ján Baránek v rozhovore s členom predsedníctva hnutia Zdravý rozum Martinom Klištincom hľadali príčiny a ukázali dôsledky toho, čo sa so slovenským cestovným ruchom deje.
V rozhovore skonštatovali, že aj tradičné turistické lákadlá dnes zívajú prázdnotou. Až na tie, kde je to trošku lacnejšie, prípadne zadarmo. A práve v tej snahe rýchlo zbohatnúť je problém. Očakávania, že po covidovom útlme sa turizmus na Slovensku rozbehne sa tak nenaplnili. Problém však je, že chýba akási koncepcia. Dôkazom toho je napríklad aj spaľovňa, ktorá má byť vybudovaná pár kilometrov od Dudiniec a jej prevádzka bude mať negatívny vplyv aj na chod kúpeľov. Ján Baránek navrhuje – vrátiť sa do stredoveku. Nie technologicky, ale myšlienkou, ktorá vtedy fungovala.
Opustené
Oravská priehrada, či Liptovská Mara sú tradičným cieľom dovolenkárov. Teda – bývali. Kým trebárs tradičný nápoj tmavej farby a kolovej príchute nestál v bufetoch pol litra cez štyri eurá a slovenské bryndzové halušky neboli ocenené dvojcifernou sumou. M. Klištinec sa počas rozhovoru po brehu Liptovskej Mary. Prešiel okolo nej so svojim obytným karavanom.
„Všetko je zavreté. Sú tu také tie bežné bufety, taká tá „búda“, alebo sú tu penzióny, ktoré majú dole presklené bary, všetko je pozatvárané. Nikde nie sú žiadne karavany, či ľudia so stanmi. Na Orave bolo o niečo viac ľudí,“ hovorí Klištinec, čim potvrdzuje Baránkovu nedávnu skúsenosť z Vysokých Tatier. Brehy Oravskej priehrady boli ešte pred rokom doslova preplnené stanmi a karavanmi.
„Z vychytených slovenských turistických oblastí sa stali vyprázdnené skanzeny,“ dodáva Klištinec.
Problém Slovákov je „nenažranosť“
Jeden z podnikateľov Klištincovi povedal, že ak rozráta sud s kolovým nápojom, tradičný polliter ho vyjde na 65 centov. Nie je preto normálne, aby pol litra stálo v bufete cez 4 eurá. A práve v cenách je problém.
„Paradoxne som si všimol, že tam, kde bolo lacnejšie, tam to bolo plné,“ hovorí Klištinec a ako príklad uvádza kúpalisko Kalameny, kde síce za parkovné platíte, ale vstup do upraveného jazierka spoplatnený nie je.
Aj ceny v hoteloch podľa neho môžu za to, že ľudia si prerábajú dodávky na obytné karavany. Lenže tie nie sú ani pri jednej z dvoch zmieňovaných priehrad.
Prečo „skapal pes“
Máme skutočne všetko, na čo si turista len spomenie, okrem mora, sme šiestou najlesnatejšou krajinou Európy, máme bohatú históriu. Prečo to teda nie je turistický raj?
Snaha rýchlo zbohatnúť a spoplatniť ešte aj to, že niekde zaparkujete, odháňa turistov a tým pádom zanikajú aj ubytovacie zariadenia, gastro prevádzky, či turistické lákadlá typu vodné bicykle, alebo paddle-boarding. Očakávalo sa, že po útlme covidovom sa cestovný ruch pozviecha, no opak je pravdou.
Baránek každej doterajšej vláde vyčíta, že svojou nekompetentnosťou neurobili to, čo zo Slovenska mohlo byť – turistické centrum Európy, ktoré uživí celé rodiny. „Okrem medveďov by sa pán Huliak mohol venovať aj tomuto,“upozornil Baránek s tým, že toto odvetvie by potrebovalo zmysluplný plán. Bez pomoci štátu, zníženia byrokracie to tu ale nenaštartujeme.
Krásne kúpele a ... spaľovňa odpadu
Ako príklad nekoncepčnosti uviedli kúpele Dudince a plánovanú spaľovňu odpadu v ich blízkosti. Miesto, ktoré má unikátnu vodu (podobnú, len menej bohatú na minerály majú vo Vichy / Francúzsko), kam sa chodí kurírovať celý svet, no v ich okolí sa plánuje spaľovňa odpadu. V rámci nej sa na vrchu nad kúpeľmi plánuje hĺbkový vrt na chladenie spaľovne vodou, no tento by negatívne ovplyvnil výdatnosť prameňa, ktorý zásobuje kúpeľné domy v Dudinciach. „Ako my chceme zveľaďovať naše národné bohatstvo, kam patria aj termálne vody, keď to doslova zasviníme spaľovňou,“ pýta sa J. Baránek.
Kam teda vyraziť?
Pomohlo by, keby si menší podnikatelia, ktorých celé rodiny cestovný ruch živí, zriadili niečo na spôsob niekdajšieho cechu. „Tu by si oni dali pevné pravidlá a sami by si dali limity napríklad na parkovanie,“ myslí si J. Baránek. Navzájom by kontrolovali kvalitu služieb členov. Keď to takto mohlo fungovať v stredoveku, mohlo by aj v 21. storočí.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik