Po rokoch sledovania kultúrno-spoločenského vývoja doma aj v zahraničí sme si mysleli, že nás už nič neprekvapí. Mýlili sme sa. To, čo dnes niektorí nazývajú „umením“, v nás vyvoláva otázku, či si ešte dokážeme ako spoločnosť určiť hranicu slušnosti a dôstojnosti.
Prípad nemeckého divadelného predstavenia, kde sa hádžu ošklbané kurence v plienkach pred katolíckym oltárom, považujeme za dno, ktoré – ako to už býva – nemusí byť konečné. Namiesto diskusie o význame kultúry sme svedkami jej samoúčelnej provokácie, z ktorej trčí jediné posolstvo: zosmiešniť a uraziť všetko, čo je pre mnohých posvätné.
Verejný priestor nie je experimentálne laboratórium
Kultúra nemá slúžiť na deštrukciu, ale na budovanie. Verejný priestor nie je platformou pre šokovanie za každú cenu, najmä nie v chráme, ktorý je zasvätený Bohu a viere miliónov ľudí. Vyzývame preto k základnej úcte – ak nie z presvedčenia, tak aspoň zo slušnosti. S rozčarovaním sledujeme, že politické strany, ktoré sa hlásia k tradičným hodnotám, ostávajú ticho. Dámy zo strany SMER-SSD si tiež kladú otázku, či ten absurdný „rituálny tanec“ s kurencami pred oltárom nepripomína trhané pohyby partnerky Michala Šimečku, ktoré už kolujú internetom. Ťažko povedať, kde končí performance a kde začína čisté vysmievanie sa. No jedno je isté – súčasná tzv. progresívna kultúra sa zjavne riadi heslom: čím viac šokovať, čím viac uraziť, tým lepšie. Najmä keď ide o vieru, tradície a hodnoty, ktoré spájajú väčšinu národa. A tak sa pýtame: Kde je dnes hlas KDH? Kde sú verejní činitelia, ktorí sľubovali ochranu kultúrnej integrity?
Umenie bez hodnôt je len hluk
Tento prípad je len ďalším príznakom kultúrneho rozkladu, kde provokácia nahrádza obsah, a trhovo atraktívne výkriky nahrádzajú hlbokú výpoveď. Dekadencia nie je pokrok. Je to len forma úpadku, ktorý sa na chvíľu tvári ako odvaha. A keď sa niekto spýta, či by si takéto predstavenie dovolili aj v mešite – odpoveď poznáme všetci.
Nechceme mlčať
My nechceme mlčať. Pretože vieme, že kultúrny zápas je reálny. A že sa nevedie len v galériách a na divadelných doskách, ale aj v parlamentoch, v médiách a v školách. Ak nezakotvíme základné hodnoty do našich zákonov a verejných inštitúcií, prenecháme priestor tým, ktorým je sväté len vlastné ego a „umenie“ používajú ako zámienku na výsmech. Na výsmech viere, hodnotám a ľuďom, ktorí v tichosti budujú tento svet.
Nepíšeme tieto riadky zo zloby. Píšeme ich preto, lebo veríme, že ticho znamená súhlas. A my s týmto súhlasiť nechceme.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik