K osemdesiatemu výročiu konca poslednej veľkej vojny sa Ivan Hoffman pre Parlamentní Listy zamýšľa nad mierom. A obáva sa, že toto slovo je vyhradené pozostalým po padlých, aby v každej ďalšej generácii zase bolo nahradené túžbou po vojne a vyhladzovaní.

Názor Ivana Hoffmana, slovenského pesničkára, fotografa a novinára pôsobiaceho v Česku, vám prinášame v plnom znení.

Sľúbil som Edovi Chmelárovi napísať príspevok o mieri. Ide mi to ale stuha. Patrím ku generácii, ktorá sa do mieru narodila, vojnu poznala iba z rozprávania a mier bol pre nás banálnou samozrejmosťou. Po generáciách, ktoré boli vojnou postihnuté, však vo verejnom priestore zostala chátrajúca názorová agitácia. Hrdzavá plechová tabuľa s nápisom Mier svetu! hyzdila križovatku v našej malej obci ešte pred nejakými dvadsiatimi piatimi rokmi, než ju niekto upratal do šrotu.

Niekedy si hovorím, že mier skončil na smetisku s tými starými tabuľami, plagátmi a transparentmi, aby milovníci násilia a vojen mohli vyhlasovať, že mier je iba výnimkou z pravidla a pravidlom je večný spor, zabíjanie človeka človekom, či už pre korisť, alebo zo zvrhlého rozmaru. Tvrdenie, že človeku je bližšie bojovať a ničiť, než kooperovať a tvoriť, sa odvoláva na históriu, ktorá starostlivo mapuje, kto kedy koho porazil, ovládol alebo rovno vyhladil. O mieri nie je veľmi čo napísať. Bojovníci prezentujú mier ako čakanie a prípravu na zákonitý a neodvratný vojnový konflikt. Vojny podľa militantov nenarúšajú mier, ale je to mier, ktorý občas preruší vojnu.

Ak je však mier nedorozumením, plynúci z naivity, ako vysvetliť, že sa väčšina ľudí do vojny nehrnie a dokonca aj vo vojne ľudia prežívajú v mierovom móde, ak sa nenachádzajú pod paľbou na vojnovej línii? Vidíme, že vášeň pre vojnu je virtuálna. Odvíja sa od nenávisti k ľuďom, ktorí sú uznaní nepriateľmi. Nepriateľom sa praje smrť, čo ale neznamená, že kto nenávidí, cíti sa súčasne povinný zúčastniť sa osobne zabíjanie nepriateľov. Ľudí s potrebou zabíjať je oveľa menej, než ľudí, ktorí si vystačia s radosťou, že sa zabíja.

Sú to novinári, ktorí otvoria vojne dvere

Odôvodniť potrebu vojny je jednoduchšie ako presadiť mier. Je tomu tak preto, že nenávisť sa predáva lepšie, než tolerancia. Vojna je mediálny projekt. Sú to novinári, ktorí otrávia verejný priestor adoráciou zla, otvoria vojne dvere, pripravia na vojnu pôdu. Sú to novinári, ktorí toleranciu degradujú na slabosť a z mieru urobia sprosté slovo. Novinári majú na rukách krv, ale je to virtuálna krv. Krv, ktorá sa nepočíta. Prelieva sa beztrestne, pretože je cudzia, nepriateľská.

Ak má mier nejakú šancu zastaviť vojnu, môže to byť iba tam, kde bol porazený. Musí sa stať mediálnym projektom. Mier sa nedá vybojovať. Zostane, keď ľudia budú nenávidieť vojnu, keď sa vzdajú tolerancie k nenávisti. Zdá sa, že si človek môže užívať len mier, ktorý zostane, keď dôjde krv k prelievaniu, keď dôjdu nepriatelia a nie je koho nenávidieť. Vtedy prichádzajú novinári s adoráciou mieru, s výzvou poučiť sa z vojnových hrôz do budúcnosti, a už nikdy vojnu nedopustiť.

Dnešok patrí nenávisti

Čas na inštaláciu plechovej tabule s nápisom Mier svetu! nepochybne raz príde. Teraz to ale nie je aktuálne. Dnešok patrí nenávisti, ktorá má potenciál spáliť svet vojnovými plameňmi, navŕšiť hromady pobitých nepriateľov a mrzačiť sa na tele i na duši. Posledný poriadny svetový vojnový masaker skončil pred osemdesiatimi rokmi. Je to tak dávno, že tí, čo sa poučili, sú po smrti. A poučenie je – ako vidno – neprenosné. Je exkluzívne vyhradené pozostalým po padlých.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik