Maďarský komentátor: Dobré ráno prajem predsedníčke Európskej komisie!

Európskej únii trvalo desaťročie a potrebovala ničivú vojna, aby sa prebudila zo sna Šípkovej Ruženky.

Názor Dávida Lászlóa maďarského komentátora denníka Magyar Nemzet s názvom: Európsky čas, ukrajinská krv, prinášame v plnom znení.

Žijeme v nebezpečných časoch, keď už nie je otázkou, či Európa čelí skutočným hrozbám, ale či je pripravená reagovať tak rozhodne, ako si to situácia vyžaduje – vysvetlila Ursula von der Leyen s vážnymi vráskami na čele počas prezentácie programu ReArm Europe, ktorý má podporiť vyzbrojovanie Európy.

Dobré ráno prajem predsedníčke Európskej komisie!

Podarilo sa jej vynájsť vlažnú vodu.

Členské štáty NATO sa už na summite vo Walese v roku 2014, v tieni ruského anektovania Krymu, dohodli, že zvýšia svoje obranné rozpočty na 2 % HDP. O niekoľko rokov neskôr, v roku 2018, americký prezident Donald Trump udrel po stole a jasne povedal, že Európa musí viac urobiť a platiť za svoju vlastnú bezpečnosť. Zazneli hlasné protesty, že „zradí svojich spojencov a ohrozí NATO“.

Odvtedy sa ukázalo: práveže zachránil.

Niektorým krajinám to totiž poslúžilo ako budíček, a začali investovať do posilnenia svojich armád.

Na čele išlo Poľsko, pobaltské štáty a aj Maďarsko so svojím programom Zrínyi 2026. Celkovo, kým pred desiatimi rokmi tri krajiny NATO dosahovali 2 % cieľ, do roku 2024 ich bude už 23. Teda ostatným krajinám nestačilo ani posledných desať rokov na to, aby dobehli svoj sklz.

Ursula von der Leyen si to určite dobre pamätá, pretože v rokoch 2013 až 2019 bola nemeckou ministerkou obrany.

Zblízka sledovala Euromajdan, anektovanie Krymu, boj v Donbase, minské dohody. V tej dobe sa však v jej hlave neozval žiadny alarm.

Počas jej ministerského mandátu bol nemecký obranný rozpočet na chvoste, medzi 1,1 a 1,3 % HDP, a stav Bundeswehru sa v súlade s tým zhoršoval.

Kiežby už vtedy nemecká politička „bola ochotná reagovať tak rozhodne, ako to situácia vyžaduje“!

Mohla byť dobrým príkladom, ale v Berlíne a Bruseli sa začalo vystrájať až pred pár rokmi.

Mimochodom, Nemecko vlani už dosiahlo hranicu NATO, ale zatiaľ ide skôr o kozmetiku, pretože to bolo vďaka jednorazovému 100-miliardovému fondu a nie trvalému záväzku.

Vybudovať silnú, zastrašujúcu armádu sa nedá zázračne, trvá to dlhé roky.

Bruno Kahl, predseda nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND), bez okolkov priznal, že čím dlhšie bude trvať rusko-ukrajinská vojna, tým lepšie to bude pre Európu, pretože Rusko nebude schopné nasmerovať svoje uvoľnené vojenské a materiálne zdroje proti nám.

Podľa neho by boje mali pokračovať až do roku 2030 – do tej doby sa možno stihnú pripraviť.

Ursula von der Leyen tiež neudržala tajomstvo, že európsky obranný priemysel podporený až 800 miliardami eur by sa mohol využiť na pomoc Ukrajine.

To však aj v Kyjeve vyvolalo pobúrenie, že cenu európskej nedbanlivosti by mali zaplatiť ukrajinskou krvou.

Vytvoriť silnú Európu je samozrejme chvályhodný cieľ.

Aj keď ohľadom ReArm Europe zatiaľ existuje viac otázok než odpovedí.

Predsedníčka Európskej komisie v skutočnosti využíva cudzí nápad, pretože plán v zásade počíta s výdavkami členských štátov. O tom, či sa politické sľuby zmenia na konkrétne kroky, sa Ursula von der Leyen do dôchodku snáď dožije.

Napriek tomu tento veľkolepo ohlásený program je vlastne priznaním, že Európa nie je pripravená.

To však vyvoláva niekoľko otázok.

Najmučivejšia z nich je: ak naozaj veria, že Rusko je existenciálnou hrozbou a po Ukrajine príde na rad starý kontinent, na čo čakali doteraz? Kým niektorí začali pracovať už po roku 2014, iní sa na to odhodlali až v roku 2025?

Ďalšia záhada: ak spoločná podpora Američanov a Európanov nestačila na víťazstvo Ukrajiny – nech už to znamená čokoľvek –, aký je plán osamotenej Európy?

Autor je hlavný analytik Oeconomus Research Foundation.

23. 3. 2025 10:02

Tu je oznámenie: České jednotky môžu vstúpiť na územie Ukrajiny

Česká republika je ochotná vyslať vojakov do mierových misií – povedal Petr Pavel. Český prezident zároveň priznal, že bez kompromisu nie je možné ukončiť vojnu na Ukrajine, píše Magyar Nemzet. Česká republika je pripravená prispieť k misii mierových síl na Ukrajine – vyhlásil český prezident Petr Pavel v televíznom rozhovore. Pavel sa predtým, 21. marca, stretol v Kyjeve s prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby prediskutovali európske bezpečnostné záruky a obrannú spoluprácu pre Ukrajinu. Pave

Čítať viac

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik