Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Tri iniciatívy, osem krajín a veľké požiadavky! Slovensko otvorilo v Bruseli horúce témy
František Mikloško ostro kritizuje Viliama Karasa za jeho postoje. Spor v KDH otvára otázky o smerovaní hnutia, kresťanských hodnotách a politickej dôveryhodnosti.
Len 0,003 % populácie, no milióny ton emisií!
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Kto je po voľbách skutočným lídrom opozície?
Ukrajinský líder čelí eskalujúcej kríze.
V médiách už druhý deň sledujeme oslavy úspechu PS a porážky Smeru (voľby do samospráv 2026). Šimečka považuje výsledky za solídne. Realita je však iná! Ak sa…
Miesto boja za chodníky pre ľudí - ideologické bojisko, varuje Tomáš Ökami Susko
Zabudlo sa na dôležitú vec, že v týchto voľbách sa volia osobnosti...
Skutočným víťazom sú opäť nezávislí kandidáti.
Prečo sa Tomáš Taraba stavia proti Filipovi Kuffovi?
Z domova
30. 7. 2026
Európa by chcela vybudovať spoločnú armádu, avšak jej najdôležitejší spojenec má stále silné karty v rukách, píše Mandiner.
Žijeme v turbulentných časoch.
Elon Musk vyvolal obrovský rozruch svojou správou na X (Twitteri), v ktorej naznačil, že Amerika by mohla vystúpiť z NATO.
Medzitým americký prezident Donald Trump zmrazil vojenskú pomoc Ukrajine, aby ju neskôr začal znova posielať, samozrejme, výmenou za prímerie. Hoci analytici zatiaľ považujú úplný odchod Ameriky z Európy za nereálny scenár, Európska únia už aktívne plánuje vytvorenie vlastnej obranné aliancie. Podľa vyhlásenia Donalda Tuska by v tomto projekte mala Turecku pripadnúť významná úloha a turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan sa javí otvorený, ale len za určitých podmienok.
Analytici tvrdia, že Turecko môže zohrávať kľúčovú rolu v posilňovaní európskeho samostatného obranného mechanizmu a vojenskej podpory Ukrajiny.
Podľa diplomata, ktorý poskytol rozhovor Reuters, sa turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan počas vojny zatiaľ zručne balansoval medzi Volodymyrom Zelenským a Vladimirom Putinom, takže je logické, že Turecko by mohlo byť zapojené do európskeho bezpečnostného systému, pričom je potrebné "vytiahnuť králika z klobúka": to znamená, že Turecko už by nemalo vyvažovať medzi veľmocami, ale malo by si vybrať stranu.
Táto myšlienka je sama o sebe úplne logická. Turecko má najväčšiu pechotnú armádu medzi členskými štátmi európskej NATO, ktorá má takmer 400 000 vojakov, pričom s rezervistami sa toto číslo zvyšuje na dvojnásobok. Turecko disponuje viac ako 2000 tankami, čo predstavuje takmer polovicu tankov členských štátov NATO v Európe, a jeho námorníctvo má strategickú kontrolu nad námornými cestami Čierneho mora. Keďže Európa momentálne bojuje s vytváraním bezpečnostnej sily pre Ukrajinu, ktorá má len 20-30 tisíc vojakov, Turecko je jedinou krajinou, ktorá by mohla tento problém efektívne doplniť v krátkodobom horizonte, píšu analytici.
V posledných rokoch Turecko vyvinulo vlastné stíhačky, tanky a vojenské lode a predáva útočné drony po celom svete, vrátane Ukrajiny. V roku 2024 exportoval turecký obranný priemysel tovar za 7,1 miliardy dolárov. Turecký úradník, ktorý si prial zostať v anonymite, povedal Reuters, že v súčasnosti neexistuje jasný plán pre novú európsku bezpečnostnú štruktúru alebo prípadný príspevok Turecka, ale určité kroky by mohli uľahčiť spoluprácu. „Namiesto toho, aby Turecko bolo zapojené do európskych projektov spôsobom »a la carte«, bolo by logickejšie vybudovať komplexnejší systém partnerstva. Napríklad by ho mohli zapojiť do európskeho programu mierového rámca,“ povedal úradník Reuters.
Avšak tento plán má aj svoje úskalia. Jedným z hlavných problémov sú očakávané požiadavky Turecka, ktoré by mohlo predložiť výmenou za členstvo v európskej obrane.
Ankara pravdepodobne požaduje ústupky, ako napríklad bezvízový vstup tureckých občanov do Schengenskej zóny alebo revíziu colnej únie. Hoci tieto otázky môžu byť riešené diplomatickými rozhovormi, analytici súhlasia, že problémy môžu vzniknúť aj z pohľadu svetového názoru, geopolitickej situácie a nezávislej orientácie Turecka.
Vedenie krajiny sa neidentifikuje ani ako západná, ani ako východná mocnosť, ale vykonáva nezávislú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, čo nie je problém, no možno to nie je presne to, čo od nich očakávajú európski byrokrati. Je pravdepodobné, že Turecko teraz nebude celkom vychádzať v ústrety Európskej únii, ale bude tvrdohlavo vyjednávať, pričom stále bude udržiavať voľné vzťahy napríklad s Čínou.
Samozrejme, nie je upokojujúce ani to, že podľa niektorých analýz po oslabení Iránu 7. októbra Turecko usiluje o vedúcu rolu v islamskom svete. Hamas sa čoraz častejšie objavuje v Ankare a Izrael nedávno oznámil, že sa pripravuje na možný vojenský konflikt s Tureckom.
Okrem toho Turecko už dlhšie sleduje celý Cyprus, čo ho postaví proti ďalšiemu členskému štátu EÚ a NATO – Grécku. Čo urobí EÚ, ak dôjde k turecko-gréckemu alebo turecko-izraelskému konfliktu, a to za predpokladu, že Turci budú poskytovať najväčšiu silu pre plánovanú obrannú alianciu? To by boli vážne páky na tureckého prezidenta, ktorý už počas migračnej krízy dokázal, že rád dostane EÚ do úzkych.
Ďalším problémom je špecifický postoj Turecka k Rusku.
Hoci Ankara a Moskva mali napäté vzťahy v Líbyi, Sýrii a Náhornom Karabachu, podarilo sa im tieto nezhody oddeliť a spolupracovať tam, kde sa ich záujmy stretli. Ankara totiž od začiatku vojny na Ukrajine nezaviedla sankcie voči Moskve a naďalej udržiava silné vzťahy s ruským energetickým trhom, turizmom a obchodom. „Hlavnou otázkou, ktorá je pred Tureckom, je otázka jeho vzťahov s Ruskom, pretože bezpečnostná stratégia Európy je založená na tom, že Rusko je vnímané ako hrozba,“ píše analytika Reuters.
Avšak Turecko poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc a rozhodne podporilo jej územnú integritu a suverenitu. V prvých týždňoch vojny organizovalo mierové rokovania a ponúklo, že v budúcnosti môže pôsobiť ako sprostredkovateľ, zatiaľ čo pracovalo na oživení dohody o bezpečnosti Čierneho mora. Po nedávnom incidente Trump-Zelenskij napríklad Turecko nezaujalo stanovisko, zatiaľ čo väčšina európskych lídrov stálo na strane Ukrajiny.
Vyvstáva otázka vzájomného záväzku.
Bude Erdoğan považovaný za dôveryhodného, alebo si európski lídri kladú otázku: „Chytili sme Turecko, pustíme ho?“ Seriózne sa pýtame, či by Turecko bolo pripravené chrániť pobaltské štáty alebo Poľsko pred ruskou hrozbou? A boli by európske krajiny ochotné brániť Ankaru v prípade krízy, ochotní by boli francúzski vojaci zomrieť za Erdoğana? Minulé udalosti naznačujú niečo iné. Keď v roku 2012 Sýria zostrelila turecký stíhač a keď v roku 2015 Turecko zostrelilo ruské vojenské lietadlo, Európa upozorňovala na pokoj, v podstate sa ani nepohla, čo bolo samozrejme pochopiteľné v tej situácii.
Okrem toho sa Turecko nachádza v blízkosti viacerých konfliktov, často vykonáva agresívnu zahraničnú politiku, čo vyvoláva ďalšie obavy. Jeho súčasné ambície sa zameriavajú na Blízky východ, Afriku a Kaukaz
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
