Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Polícia zverejnila fotografie dvoch mužov zo záznamu z lúpeže v Komárne, pri ktorej okradli zamestnancov a odniesli si aj elektronické igarety v hodnote 70-tisíc eur.
Počiatkom vojny je inflácia meny. Tá je výsledkom zlého spravovania krajiny
Meteorologické modely naznačujú nezvyčajný vývoj v stratosfére, ktorý by mohol ovplyvniť priebeh nadchádzajúcej zimy.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Kritika slovenských médií za informovanie o Ukrajine
Demokrati triumfujú vo voľbách do Kongresu USA. Trump čelí oslabeniu moci, hrozbe impeachmentu a politickým sporom, ktoré môžu ovplyvniť aj Európu.
Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.
Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
3. 11. 2026
pred 9 hod
pred 11 hod
pred 13 hod
Takto sa začínal list, ktorý som ako dievča našla v starej truhlici na komore. List patril mojej tete a ja som už vtedy túžila po tom, aby som raz tiež taký dostala.
Listy som dostávala, ale veľavážená slečna som nikdy nebola. Kým som dorástla na slečnu, za ten čas sa veľa zmenilo. A odvtedy ešte viac.
Moje listy! Už viac ako päťdesiat rokov ich opatrujem. Dnes premýšľam aj nad tým, čo bude s nimi, keď tu nebudem. Aby sa raz ktosi necítil hriešne, keď ich spolu s ostatnými zbytočnosťami po mne dá zhltnúť plameňom, alebo ich odhodí ako nepotrebnú vec.
Kedysi som počúvala vyznanie staršej ženy, ktorá tomu chcela predísť. Sama radšej všetko spálila. S drevom v piecke akoby chcela zničiť spomienky. Neviem, či ja by som to dokázala. Myslím, že ani nie. Cítila by som obrovskú ťažobu. A potom, spomienky sú spomienky, tie ani oheň, ani mráz nespáli. Tie odídu spolu s nami. Listy, ktovie, možno tu ostanú. Ako pamiatka.
Opatrujem ich a teraz prišiel čas, kedy sa k nim opäť vraciam a častejšie ich beriem do ruky. Ten, čo ich písal, už nesedí oproti mne a nepočúva, ako mu ich čítam. Jeho mlčanie už nepreruším otázkou, či si na to pamätá. Nie, už to nie je pravda. Listy boli našou terapiou. Už nie je tu pri mne. Už sa pozerám len na obrázok, na ktorom sme boli šťastní. Spomínam a zotieram slzy. Keď spomienky tak krásne bolia!
Ako voda, čo na ceste do mora musí prejsť mnohými prekážkami. Roky na internáte som nepočítala na dni, ale na listy. Netrpezlivo som čakala na každý jeden. Nie iba slová hovorili o láske. Lásku som cítila z každého písmenka. Lebo pisateľ si tak veľmi dal záležať. On ich nepísal, on ich maľoval.
A keď som už odchýlila dvere do mojej trinástej komnaty, ešte prezradím, že jeden z nich bol napísaný obyčajnou ceruzkou. Dôvod je celkom prostý. Pero zostalo v robote v montérkach a druhého doma nebolo. Že nemožné? Ale čoby! Dnes by nám taká vec chýbala najmenej. Žijeme rýchlo a čas beží ako blázon. Nohy si ide zodrať od toľkého náhlenia.
Dnes stačí mobil a lásku môžeš vyznávať až na druhý koniec sveta. Len škoda, že nič z toho nezostane. Nič, čo sa dá uchopiť, čo vonia papierom, čo ti zašuští pod rukami. Nič, čo na obálke nesie tvoje krásne napísané meno. Nič, čo sa dá odložiť, aby si aj po rokoch mohol spomínať. Nič, čo ti pripomína človeka, čo si dal záležať na každom písmenku. Nie všetko, čo odišlo do minulosti, malo odísť. Listy nie. Listy mali ostať. Listov je škoda.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
