Hlas ľudu: Psi, suky, poslanci a náhubky

Majitelia psov iste vedia, že ak sa idú prejsť so svojimi chlpáčmi, musia mať náhubok. Nemyslím majiteľov, myslím nebezpečných psov. Takých, ktorí už niekoho pohrýzli.

Lenže pes, tak isto ako človek, je nevyspytateľný tvor.  Nevieš, kedy a čím  ho nahneváš. Len odrazu vycerí zuby, skočí  a zahryzne sa. Podľa mňa je pes ako pes, má štyri nohy, ostré zuby a šteká. Každý by mal chodiť s náhubkom. Poviem vám, že ja sa rovnako bojím orecha ako veľkého psa. 

Do parlamentu by som nepustila ani psov, ani suky. Ani s náhubkami. Parlament je pre ľudí, nie pre zvieratá. Parlament je  len pre slušných ľudí, pre poslancov. Teda, mal by byť. Keď ta prídu na exkurziu žiaci, chcú  vidieť výkvet národa. Bolo by dobré, ba priam by sa žiadalo, aby poslanci v parlamente nosili náhubok. Malo by to aj praktický význam. Keď si niečo hovoria zblízka, necítiť, že im smrdí z huby. A náhubok zakryje aj krivé či pokazené zuby. Nie každý má chrup ako Dolinková. S náhubkom sa vyhneme aj tej hnusobe, čo tu za Matoviča šarapatila.

A má v sebe ešte čosi zázračné.

Ja sa už teraz pri tej predstave usmievam. Keby sa ctení a onáhubkovaní  páni poslanci a ich  ctené a onáhubkované  kolegyne jeden na druhého pozreli a videli by, akí sú podarení, smiešni,  aj oni by sa usmievali. Tak by sa im to zapáčilo, že by stratili chuť nadávať si, že ty si pes, ty si zas suka. Ono by bolo najlepšie, keby sa z úst poslanca nedostali cez náhubok neslušné slová.  Ale tak ďaleko s náhubkami ešte nie sme.