Hádajte, kto je najväčší odborník na slovenský patriotizmus?

Uľahčím vám to - ten pán úplne vľavo na fotke. Pán tata Šimečka. Syn nesmierne milej, dobráckej mamy z Moravy a  múdreho otca, filozofa a skvelého trampa z Nového Bohumína, teda,. tiež z Moravy. (To naozaj nie je irónia, tak som oboch poznal a tak ich nosím v srdci.) Nuž a pán syn - M. M. Šimečka najnovšie píše traktáty na tému "slovenský nacionalizmus". Krátko po tom, ako Slovákov ohodnotil ako národ zbabelcov či dačo také. Bude to asi nejaká obsedantná porucha. Vraj je to liečiteľné.

Mimochodom, nikdy som to netajil - ja som po otcovi a prababičke Chod od Domažlic a po mame zas asi Francúz - narodila sa vo Versailles. Na svet som prišiel v Bratislave, na Slovensku som prežil celý doterajší život, nikdy som sa nezapájal do diskusií o slovenskom vlastnenectve, ctím si nesmierne odkaz Štúrovcov, milujem slovenských literátov, robil som množstvo rozhovorov s majstrami hercami éry pána Chudíka, Machatu, či dám zlatej éry našich divadeľných dosiek. Slovensko mi je domovinou, mám ho rád a rád tu žijem a pracujem.

Ale už k "veci"

M. M. Šimečka najnovšie napísal dielo, ktoré nazval Od nacionalizmu k fašizmu. Som si istý, že ovláda, čo znamená nacionalizmus a že tak isto určite ovláda, čo znamená pomenovanie fašizmus. Napriek tomu s týmito výrazmi šermuje v súvislosti so - citujem "slovenskými nacionalistami a etnickými Slovákmi". A akýmisi "nepravými Slovákmi". Tento názorový tanec na veľmi tenkom ľade ma udivuje. Nikdy by mi nezišlo na um kádrovať vlastenectvo Chodov alebo písať o francúzskom nacionalizme. A už vôbec nikdy by som nemal nutkanie francúzske vlastenectvo - a že je naozaj vo Francúzsku všadeprítomné, oveľa intenzívnejšie, ako to naše slovenské - nazývať fašizmom. Ide o princíp - do vlastného hniezda sa - preopytujem - neserie. Ani slovne.

Vraj - "novým nepriateľom voličov vládnej koalície sú etnickí Slováci"

Nejak nerozumiem tejto konštrukcii. Vedúcej o pár riadkov nižšie k slovnému spojeniu "novodobý fašizmus". M. M. Šimečka píše o "vulgárnom a primitívnom slovníku "slovenských nacionalistov" začiatkom 90. tych rokov minulého storočia. Hm. Znie to takmer ako autobiografické dielko. Šimečka etnickým nacionalistom vyčíta "posadnutosť slovenčinou ako štátnym jzykom" a ja rozumiem čoraz menej. Môj otec - Chod, teda príslušník jedného z malých národov Česka a mama, rodená vo Versailles, nikdy neriešili slovenčinu, snažili sa ju naučiť, otec v nej, a naozaj v dobrej slovenčine (hodnotím ako dlhoročný moderátor Slovenského rozhlasu) vysielal aj v televízii, aj v rozhlase. Mama na slovenskom "peďáku" vyštudovala slovenčinu a učila ju tu na základnej škole. Nemali potrebu nijako kádrovať Slovákov iba z titulu iného pôvodu.

Nenávisť, už iba nenávisť

Zatrpknutí často skĺznu do roviny absolútnej nenávisti. Možno aj závisti. Neviem, nie som odborník na duševné stavy človeka. Mne sa to však amatérsky javí ako nekontrolovateľná nenávisť. Je mi to však divné. V prvom rade by som sa snažil veľmi rýchlo utiecť z prostredia, ktoré ma frustruje až k nenávisti. Nie tu skysnúť a do smrti už iba nadávať. A urobiť z nenávisti ešte navyše celorodovú traumu.

A tak radšej

Uznávaný americký hudobník a umelec Kurt Cobain niekde napísal: "Radšej budem nenávidený za to, kto som, ako milovaný za to, kto nie som.“ Naozaj netúžim po láske tých, ktorí slovenský národ nazývajú národom nacionalistov a fašistov, alebo prinajlepšom zbabelcov. Radšej nech ma nenávidia, ale Slovensko je moja vlasť, mám ho v srdci i s jeho históriou či kultúrou a najmä s jeho ľudom.

Ozaj, poznáte to? "Kto kradmou rukou..."  Áno, Mor ho!

23. 9. 2024 12:40

Dláždenie dvoch ciest do budúcej vlády - jedna pre KDH a druhá pre "Uhríkovcov"

Smutné úvahy. Nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany, ani "PRED", ani "PO". Bolo ich však na našej politickej scéne niekoľko, ktorým som napriek mojej partajnej "neutralite" fandil. Fandil, od významu želal úspech. Jedna z nich bola a stále je Slovenská národná strana. Teda, strana s najdlhším životopisom politických strán na Slovensku. Poznám viacero ľudí vovnútri SNS, ktorých si veľmi vážim, o priateľstvách sa radšej rozpisovať nebudem. Začínam však chápať historika Antona Hrnka, vý

Čítať viac

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik