ŠOKUJÚCE čo prezradil Johnson! Ruskí vtipkári si vystrelili z britského expremiéra

Dvaja ruskí vtipkári dobehli britského expremiéra Borisa Johnsona. Ten uveril, že vedie rozhovor s jedným z francúzskych velikánov - so slávnym ekonómom a spisovateľom Jacquem Attalim, píšu české Parlamentní listy.

Johnson vystupoval ako horlivý zástanca Ukrajiny a keby to šlo, postaví sa vraj do čela cudzineckej légie, s ktorou Ukrajine prichádza na pomoc proti Rusku. Cez webkameru ale nehovoril so slávnym Francúzom, ale s dvoma ruskými vtipkármi, ktorí sa za francúzskeho velikána vydávali. A tí sa teraz Borisovi Johnsonovi vysmievajú.

Johnson netušil, s kým v skutočnosti hovorí

Britský expremiér Boris Johnson poskytol rozhovor francúzskej spisovateľskej legende – Jacquesovi Attalimu, ktorý spovedal napr. Henryho Kissingera. Teda, presnejšie povedané, Boris Johnson veril, že poskytuje rozhovor francúzskemu uznávanému publicistovi. V skutočnosti ho kontaktovali známi ruskí politickí vtipkári Vladimír „Vovan“ Kuznecov a Alexej „Lexus“ Stoljarov. Tí rozhovor s Johnsonom následne zdieľali na ruskom klone siete YouTube RuTube a nezabudli sa Johnsonovi posmievať, ako im naletel a vôbec nevedel, s kým v skutočnosti hovorí.

Dvom klamárom zložil dokonca poklonu

S predstavou, že hovorí s francúzskou spisovateľskou legendou, Boris Johnson zložil dvom Rusom poklonu. „Bol som vašim dlhoročným obdivovateľom, veľkým dlhoročným obdivovateľom,“ povedal Johnson. „Spomínam si, že ste, samozrejme, sídlili v Londýne v Európskej banke pre obnovu a rozvoj,“ pokračoval britský expremiér.

Jacques Attali je francúzsky ekonóm a spisovateľ narodený v roku 1943. Vyštudoval École polytechnique, École des mines, Sciences Po, École nationale d'administration a Univerzitu Paríž IX, kde od roku 1968 prednášal ekonomickú vedu. Bol blízkym spolupracovníkom bývalého prezidenta Françoisa Mitterranda, ktorý ho po nástupe do prezidentského úradu v roku 1981 vymenoval za svojho poradcu pre hospodárske otázky. V rokoch 1991 až 1993 bol Attali prvým predsedom Európskej banky pre obnovu a rozvoj, stál aj pri zrode medzinárodnej dobročinnej organizácie Akcie proti hladu a programu EUREKA.

Postoj Západu ku konfliktu na Ukrajine bol naivný

Dvaja Rusi, ktorí Borisa Johnsona oklamali, sa pýtali aj na jeho postoj k vojne na Ukrajine a expremiér vyhlásil, že postoj Veľkej Británie a vlastne aj postoj celého Západu bol na začiatku tejto vojny naivný. Je však presvedčený, že zastával správny postoj, keď Ukrajincom povedal, že sa ruským agresorom majú brániť a že Veľká Británia Ukrajine pomôže.

„Som hrdý na to, že Spojené kráľovstvo pomohlo v rozhodujúcom okamihu a som hrdý na to, že Spojené kráľovstvo naďalej pomáha. Bojujú aj za nás. Bojujú za slobodu. A ja som veľmi rád, že ich stále viac podporujeme,“ zdôraznil. „Mimochodom, myslím si, že postoj vašej krajiny, vašej vlády vo Francúzsku je príkladom krajiny, kde sa názor v tejto veci veľmi posunul.“

Boris Johnson je presvedčený, že bude správne prijať Ukrajinu do NATO. Je to niečo, čo priblíži mier. Neprovokuje to Putina. „Myslím, že členstvo Ukrajiny v NATO musí byť naším konečným cieľom,“ nechal sa počuť Johnson.

Mierové rokovania v roku 2022 boli zle pochopené

Došlo aj na otázku mierových rokovaní z roku 2022, o ktorých sa niekedy hovorí, že ich zamurovali západní spojenci Ukrajiny. Server britského denníka The Guardian k tomu poznamenal, že s rokovaním o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou a rolou Borisa Johnsona v tomto rokovaní to bolo o niečo zložitejšie, než sa zdá na prvý pohľad. Historik Sergej Radčenko a politológ Samuel Charap tvrdia, že tieto rokovania boli zle pochopené.

„Johnson na jar 2022 priamo nesabotoval dohodu o prímerí, v skutočnosti medzi Ruskom a Ukrajinou nebola pripravená žiadna dohoda na podpis. Strany sa nedohodli na územných otázkach ani na množstve vojenskej výzbroje povolenej po vojne. Pozícia Ukrajiny počas rokovaní vyžadovala bezpečnostné záruky, ktoré západné štáty váhali poskytnúť. A na Ukrajine boli vnútropolitické otázky súvisiace s ruskými požiadavkami na !denacifikáciu“, s ktorými bolo treba sa nejako vysporiadať,“ uviedol The Guardian.

Zelenskyj by podľa Johnsona akceptoval stratu Donbasu a Krymu

Johnson v rozhovore s oboma Rusmi vyhlásil, že keby Zelenskyj na začiatku roku 2022 dostal ponuku na rozdelenie Ukrajiny tak, ako je rozdelený napr. Kórejský polostrov s tým, že západná časť Ukrajiny ochráni NATO a poskytne krajine bezpečnostné záruky. „Myslím, že by akceptoval stratu Donbasu a Krymu,“ povedal Johnson. „Ale najdôležitejšie je dať Ukrajincom prostriedky na vyhnanie Rusov. My to robíme, ale robíme to veľmi pomaly,“ pokračoval expremiér.

Rokovania v Istanbule, v roku 2022, neviedli k uzavretiu nejakej dohody. Podľa Johnsona boli predstavy oboch strán o možnej dohode natoľko rozdielne, že bolo nemysliteľné, že dospejú k nejakému kompromisu.

Johnson túži viesť cudzineckú légiu na Ukrajine

Johnson ďalej tvrdí, že musí dôjsť k rokovaniam medzi Ukrajinou a Ruskom, ale na začiatku musí byť jasne daná jedna vec. Rusko musí byť nejako porazené. „Ukrajinci musia mať nejaký pocit víťazstva, pretože to je podľa mňa jediný spôsob, ako si myslím, že budú schopní dospieť k akémukoľvek rokovaniu,“ zdôraznil niekdajší britský predseda vlády.

Sám seba opísal ako zapáleného podporovateľa Ukrajiny. „A často si prajem, aby som bol sám vojensky nadaný a mohol ísť a viesť cudzineckú légiu na Ukrajine, keby som bol generálom, ale nie som,“ padlo z úst expremiéra.

Ukrajinci podľa jeho názoru potrebujú západné zbrane, ale aj vojakov z iných krajín, pretože bez ľudí bojovať nemôžu.

„Trápna 18-minútová nahrávka bola zverejnená na ruskom webe RuTube, kde sa Johnsonovi vysmieval titulok a popisoval ho ako „antihrdinu“,“ napísal k Johnsonovmu vystúpeniu The Mirror. „O dvojici, ktorej bolo v júli v Kremli odovzdané najvyššie štátne vyznamenanie, je známe, že sa zameriava na ľudí, o ktorých má ruský štát záujem, a kompromituje ich,“ doplnil denník na adresu ruských vtipkárov. Tí Johnsona obvinili, že chce viesť vojnu proti Rusku do posledného Ukrajinca.

5. 9. 2024 09:46

Zlovestná Putinova rečnícka otázka

Na Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku sa prezident Ruskej federácie Vladimír Putin zrazu spýtal: "Čo ak Rusko zareaguje rovnakým spôsobom na ostreľovanie jadrových elektrární Kursk a Záporožie?" Informuje agentúra RIA. Ostreľovanie jadrových elektrární Kursk a Záporožie ozbrojenými silami Ukrajiny sú nebezpečné teroristické útoky. Na Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku to uviedol ruský prezident Vladimir Putin. „Človek si môže len predstaviť, čo sa stane v Európe, ak Rusko z

Čítať viac

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik