Veľký prínos národniarov k dobrému volebnému výsledku

Slovenská národná strana je tu naozaj už úctyhodne dlho. Od roku 1871, s pôvodným názvom. SNS nie je produkt marketingových mágov ani PR agentúr. Strana národniarov nevznikla ako politická parketa pre nejakého akurát priveľmi ambiciózneho kariéristu, nevznikla na jedno volebné obdobie a nikdy v jej programe nebolo nič dôležitejšie, ako Slovensko.

Dokázala to aj v týchto hodinách. S odvolaním sa na množstvo postrehov z praktického života súčasnej politiky na Slovensku možno konštatovať, že SNS má viaceré výhrady k súčasnému dianiu nielen v opozícii, ale aj v samotnej koalícii, ktorej je pevnou súčasťou. Prejavila ich aj v súvislosti s voľbou hlavy štátu na najbližšie volebné obdobie v prvom kole. Treba si uvedomiť, že SNS sa definuje ako "národne orientovaná, konzervatívná, stredo-pravá strana, opierajúca sa o európsko-kresťanský hodnotový systém, s tromi programovými piliermi – národným, kresťanským a sociálnym. SNS nadväzuje na cyrilo-metodskú, štúrovskú a memorandovskú štátotvornú tradíciu a líniu štátno-právnych úkonov vedúcich k zvrchovanosti slovenského národa a suverenite Slovenskej republiky. Postavenie SNS na našej politickej scéne je výnimočné presadzovaním absolútnej programovej priority – zvrchovanej, suverénnej Slovenskej republiky s hľadaním všeobecného dobra pre príslušníkov štátotvorného slovenského národa vo svojom vlastnom štáte, vrátane plnohodnotného uplatnenia všetkých jej obyvateľov bez rozdielu národnosti a vyznania.

Tým sú dané mantinely sporov

HLAS či SMER sú politické strany iného typu. Svoje politické priority vidia inak, a to nielen obsahovo, ale aj v čase a v priestore. Niet div, že predseda SNS Andrej Danko býva občas "nie najspokojnejší" (eufemizmus) s tým, čo a ako a v akom poradí dôležitosti sa na Slovensku rieši, aké témy sa posúvajú - hoci napríklad v zaraďovaní do programu schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky a ako intenzívne sa o ich zavádzanie do praktického života na Slovensku zasadzujú koaliční lídri. Inak vidí priority sociálny demokrat a inak konzervatívec. Kým z tejto logiky robí mediálny hlavný prúd senzáciu a "už už takmer koniec koalície v duchu známeho "čo sa babe zachcelo", ide v zásade iba o bežnú politiku. Všetci dobre vieme, že politika je umením možného. A tak sa stalo aj v prípade druhého kola volieb prezidenta možným to, že národne a kresťansky orientovaní skoro pravičiari podporili skoro lavičiara Petra Pellegriniho. A to, že sú reprezentatívnou entitou Slovenska, celého Slovenska, potvrdili ich hlasy z regiónov celej našej vlasti, pravda, okrem progresívnej enklávy s názvom Bratislava.