Svetová klimatická konferencia zavrela svoje brány a jej účastníci sa vrátili domov, aby sa zišli o rok na inom mieste. Vrátil sa aj Tomáš Taraba (SNS/Život-NS), ktorý so svojimi rezortnými kolegami hovoril okrem iného aj o problémoch s premnoženými medveďmi na Slovensku. A tí na neho pozerali s veľkým údivom, lebo medveďa a vlka síce chrániť treba, no netreba dovoliť jeho premnoženiu. O svojich zisteniach Taraba informuje v statuse na Facebooku.

Tomáš Taraba na Facebooku konštatuje, že na Svetovej klimatickej konferencii prišiel na skutočnosť, ako je slovenská verejnosť účelovo zavádzaná aj v oblasti regulácie populácie medveďa hnedého a vlka dravého. Jeho rezortní kolegovia z Estónska, či Fínska boli prekvapení z toho, že na Slovensku bola ochrana týchto šeliem postavená nad bezpečnosť ľudí a pôdohospodárstva. Ministerstvo životného prostredia pritom len pred vyše mesiacom informovalo o možnosti preradenia vlka do nižšieho stupňa ochrany.

Ako sme dez/informovaní

V rámci prestávok počas Svetovej klimatickej konferencie využil slovenský minister životného prostredia čas na rokovanie s kolegami z Fínska, Estónska, či Rumunska. Tieto štáty podľa ministrovej informácie spája fakt, že majú po Slovensku najviac medveďov a tak bol zvedavý, ako to riešia.

„Mimovládky nás na Slovensku kŕmia dezinformáciami, že zastreliť medveďa je v EÚ nemožné,“píše Taraba a hneď aj ponúka informácie, ako to v ktorej zo zmieňovaných krajín funguje.

Desať percent

„Minister Fínska ma informoval, že Fínsko má ročnú kvótu regulácie medveďov 10 percent a držia ich na úrovni 2000 kusov. Estónsko ma informovalo rovnako, že ročnú plošnú kvótu na elimináciu  medveďov majú na 10 percent a držia ich na úrovni 1000 kusov, aby neprišlo k premnoženiu,“ reprodukuje Taraba svoje zistenia.

Nechápavo krútili hlavami

Taraba tiež hovorí o tom, že kolegovia nechápali jeho otázky.

„Ministri najmä nevedeli pochopiť  prečo politici vo vedení ministerstva nechali na Slovensku premnožiť medvede do tej miery, že ohrozujú občanov, turizmus a poľnohospodárstvo. Je to preto, že mimovládky mali na chod ministerstva väčší vplyv ako politici,“ konštatuje Taraba.

Hovorili aj o vlkovi

„Fínsko nás informovalo, že počet vlkov na ich obrovskom území sa snažia držať na úrovni 400 kusov. Keď som povedal, že na Slovensku ich máme 660 a diskutujeme či je to veľa, nechápavo krútili hlavou,“ uzatvára Taraba svoj status na Facebooku.

O vlkovi rozhodovali len nedávno

Ministerstvo chce preradením vlka dravého do nižšej kategórie ochrany zefektívniť možnosti lovu vlka a zabezpečiť možnosti jeho nerušenej migrácie prostredníctvom ekoduktov v čase lovu. Má dôjsť aj k zosúladeniu právnych úprav.

„Prijatím vyhlášky MŽP, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, nastala situácia, keď dva rovnocenné právne predpisy upravovali lov vlka dravého diametrálne odlišne. Kým jeden predpis zaradil vlka dravého medzi chránené živočíchy, druhý právny predpis určoval dobu, kedy môže byť vlk dravý lovený," skonštatoval rezort. Škody spôsobené vlkom predstavovali v roku 2018 sumu 69.033 eur a vlani vzrástli na 576.240 eur, čo predstavuje skoro 8,5-násobný nárast škôd. Z vyplatenej náhrady za minulý rok predstavovali škody spôsobené na hospodárskych zvieratách sumu 453.792 eur.

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať. 
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!