Slovensko
Verdikt ESĽP môže pána Mazáka nepríjemne prekvapiť
Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Reakciu Roberta Fica na vyjadrenie Petra Pavla preberáme v plnom znení.
Bez programu, argumentov a problémami s egami...
Grónsko a Antarktída stratili 11,3 bilióna ton ľadu. Satelity odhalili zrýchľovanie strát aj rast hladiny oceánov.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Gašpar hovorí o nevydarenom protivládnom proteste Sasky
Nohy na lavici a mobil počas hodiny? Pedagogička pomenovala, kde sa končí právo a začína neúcta
Vždy je lepšie, keď stádo baranov vedie lev, ako keď stádo levov vedie baran. Mám pocit, že dnešné európske národy sa podobajú stádam levou, ktorých vedú barani. Jozef Banáš trefne ohodnotil level dnešných "niktošov" vo vedení štátov i EÚ.
Politický komentátor je presvedčený, že premiér o podrobnostiach z rokovaní NATO a EÚ hovoriť nemôže, práve preto jeho varovanie treba brať vážne.
Ivan Korčok v ostrej debate s Tiborom Gašparom strácal istotu a namiesto argumentov siahal po posmeškoch. Diskusia sa dotkla aj nehody, právneho štátu a politického dvojakého metra.
Komentáre
31. 10. 2025
Pred časom Ján Mazák, Kolíkovou a Matovičom dosadený predseda Súdnej rady skonštatoval, že v prípade kauzy Tatragate, ktorej hlavnými aktérkami sú „elitná“ sudkyňa a „špičková“ novinárka, je všetko v poriadku. Ich „rodinný vzťah“ podľa neho okrem našej Ústavy, chráni aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Je tomu naozaj tak? Viac svetla do problému vniesla JUDr. Marica Pirošíková, ktorá Slovensko roky zastupovala práve pred ESĽP.
Podľa Pirošíkovej ESĽP nemá problém so slobodou prejavu sudcov, pokiaľ je adekvátne zdržanlivá a nie je škodlivá či už prípadom, ktorých sa týka, alebo justícii. Každopádne však podľa nej sudca musí byť nestranný a diskrétny. Jeho rozhodnutia totiž majú dopad na životy ľudí, preto aj voči médiám, teda voči verejnosti je diskrétnosť nutná, čo v prípade tohto páru dodržané nebolo, čo dokazuje napríklad aj podkast o zadržaní Jaroslava Haščáka. Pirošíková vyjadrovala nesúhlas s konaním Jána Mazáka (predsedu Súdnej rady SR) už pri "inzulínovej kauze", v ktorej sa sudkyňa Záleská predviedla.
Pirošíková tvrdí, že ESĽP od sudcov v prípade ohrozenia autority, či nestrannosti súdnej moci, očakáva užívanie slobody prejavu so zdržanlivosťou. Aj primeraná informácia podľa nej musí byť odovzdaná slušne a zdržanlivo.
„ESĽP tiež pri mnohých príležitostiach zdôraznil osobitnú úlohu súdnictva. Toto ako garant spravodlivosti, ktorá je základnou hodnotou právneho štátu, musí požívať dôveru verejnosti, aby bolo úspešné pri výkone svojich úloh,“ konštatuje Pirošíková s tým, že práve diskrétnosť v ich prípadoch im umožňuje zachovať o sebe obraz ako o nestrannom sudcovi.
„Nestrannosť spravidla znamená absenciu predsudku alebo zaujatosti a jej existenciu či neexistenciu možno zisťovať rôznymi spôsobmi. ESĽP rozlišuje medzi subjektívnym prístupom, ktorý spočíva v zistení osobného presvedčenia alebo správania sudcu v konkrétnom prípade a objektívnym prístupom, ktorý znamená zistenie, či tento sudca poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek odôvodnenej pochybnosti v tomto smere,“ vysvetľuje Pirošíková.
„Pokiaľ ide o subjektívny test ESĽP pripomenul, že diskrečná právomoc, ktorú požívajú súdne orgány, keď sú povolané súdiť, ich musí viesť k tomu, aby nepoužívali tlač, dokonca ani nereagovali na provokácie; tak to vyžadujú vyššie imperatívy spravodlivosti a veľkosť sudcovskej funkcie,“ doplňuje Pirošíková.
Ján Mazák hovorí o rodinnom vzťahu, neziskovky o utrpení Tódovej a Záleskej kvôli svojmu súkromiu, dokonca že sú obeťami mafie. Problémom však nie je ani tak ich vzťah, ako to, že novinárka má aj podľa sudcov informácie, ktoré odzneli na poradách ŠTS. Sudkyňa pritom stále rozhoduje o ľuďoch, o ktorých sa vyjadruje vulgárne. Čo sa týka týchto vyjadrení, kedy sudkyňa o ľuďoch hovorí ako o sviniach, Pirošíková poukazuje na prípad Lavents v. Lotyšsko.
Z lotyšského prípadu je jasné, že používanie podobných vyjadrení sudcu voči tým, o ktorých rozhoduje, je v rozpore s požiadavkami nestrannosti súdu. Aj Pirošíková poukazuje na fakt, že Monika Tódová vedela odôvodnenie týkajúce sa rozsudku Jaroslava Haščáka hneď na druhý deň a informovala o ňom spôsobom, ako keby sedela v pojednávacej miestnosti.
„Dňa 15.6.2023 oznámil ESĽP slovenskej vláde dve sťažnosti p. Haščáka týkajúce sa zásahu v Digital Parku. Ústavný súd SR uznesením sp. zn. IV. ÚS 425/2021 zo 7. 9.2021 odmietol sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa nezákonnosti prehliadky nebytových priestorov, príkazu na jej vykonanie a zaisteniu vecí pri nej s tým, že o prípustnosti jednotlivých dôkazov (a ich hodnotení) budú potenciálne rozhodovať vecne príslušné všeobecné súdy,“ pripomína Pirošíková práve Haščákov prípad.
Ústavný súd SR tvrdí, že ak si sťažovateľ sťažoval na únik informácií, či utajovanej skutočnosti, je aj to predmetom trestného konania na základe podaného trestného oznámenia. Nemá pritom právomoc rozhodovať o okolnostiach duplicitne.
„Berúc do úvahy námietku sťažovateľa o tom, že utajované skutočnosti týkajúce sa jeho zadržania a prehliadky jeho kancelárií unikli vo vzťahu k médiám, ESĽP bude slovenská vláda musieť zodpovedať otázku, či bol zásah do práva sťažovateľa zaručeného čl. 8 Dohovoru zákonný a nevyhnutný v demokratickej spoločnosti,“ vysvetľuje Pirošíková. Na prijatie tohto druhu sťažností ESĽP musia byť preukázané indície, z ktorých vyplýva podozrenie štátnych orgánov zo sledovania postranných cieľov. A práve tomu má zamedziť článok 18 Dohovoru.
„Za veľký problém považujeme vzťah orgánov činných v trestnom konaní a médií. Napriek tomu, že sa informácie vynášajú zo spisov systematicky, dlhodobo a vybraným médiám, ktoré následne prezentujú svoj zaujatý a subjektívny pohľad, štátne orgány doposiaľ na tieto mediálne excesy nereagovali a únik informácií nezastavili,“ cituje Pirošíková. V prípade Záleská-Tódová však kompetentní nezasiahli, aj keď rozhodovanie Záleskej a zverejňovanie Tódovej mali potenciál vážnych procesných pochybení, ktoré majú vážne dôsledky na rozhodovanie o vine, či nevine stíhaných.
„Dôvernosť konania totiž slúži na ochranu záujmov trestného stíhania tým, že bráni riziku marenia vyšetrovania, prípadne zmiznutia alebo pozmenenia dôkazných prostriedkov; zároveň tiež chráni záujmy obvineného. Vláda pritom nemusí poskytnúť konkrétny dôkaz, že daný článok skutočne ovplyvnil konanie. Na prijatie opatrení zo strany vnútroštátnych orgánov (napr. zákazu zverejnenia dôverných informácií) stačí, že existovalo riziko ovplyvnenia konania,“ konštatuje Pirošíková.
Pirošíková po „kauze inzulín“ a Záleskej ignorovaniu judikatúry ESĽP v tejto kauze konštatuje, že tento Mazákov postoj ju vôbec neprekvapil.
„To však nevylučuje, že jedného dňa zhodnotí konania a vyjadrenia pani sudkyne Záleskej ESĽP. A jeho verdikt môže pána Mazáka nemilo prekvapiť,“ uzatvára Pirošíková.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 3 hod
pred 3 hod
pred 4 hod
