Ideológia ako zdieľaná lož

Adam Votruba, český historik, filozof a etnológ, si myslí, že súčasná vládnuca ideológia sa cielene zaoberá nerovnakosťou, aby sa nemusela zaoberať otázkou nerovnosti. Komentár, ktorý sa vynikajúco hodí aj na pomery na Slovensku, uverejnil na webe časopisu argument.cz.

Komentár preberá redakcia HD bez redakčnéího zásahu.

___________________________

„Jeden z najcennejších Marxových postrehov je rozpoznanie ideológie ako falošného vedomia. Poslaním ideológie je legitimizovať mocenské postavenie vládnucej triedy. Sú to okuliare umožňujúce selektívnu slepotu. To, čo by ľudia na základe každodennej skúsenosti a prirodzených inštinktov rozpoznali ako nespravodlivé alebo neľudské, zostáva vo svojej podstate neodhalené.

Ideológiu nemožno stotožniť s osobnými predsudkami. Nie je teda pravdivá téza, že každý má svoju ideológiu. Niečo také platí iba v prenesenom zmysle slova. Podstatou ideológie je to, že utvára kolektívne vedomie. Týmto slovom teda nemožno dosť dobre označovať individuálny svetonázor.

Nútené predstieranie

Cieľom súčasnej vládnucej ideológie – tj súčasnej podoby liberalizmu – je predstierať, že žijeme vo svete rovnosti a slobody. Vyzerá to, akoby naša spoločnosť bola rovnosťou takmer posadnutá, pretože sa pokúša dosahovať v tejto oblasti neustáleho pokroku. Chce odstrániť rozdiely medzi občanmi a cudzincami, medzi mužom a ženou, medzi kultúrami. Všetci sú si rovní a príslušnosť ku kultúre, štátu či pohlaviu má byť záležitosťou slobodnej voľby, do ktorej štát nemá právo zasahovať. Ejhle, ako liberálne! Lenže dôsledkom je silnejúca represia ľudí, ktorí tvrdia iba to, že cudzinec je cudzinec a žena je žena. Ak ideológia popiera pravdu nie dosť účinne, potom nastupuje represia, ktorá pravdu trestá.

Niečo o pravde

Príčinu tejto obsesie nenájdeme v tom, čo tvrdí, ale v tom, čo skrýva. Skrývanou pravdou je, že sociálna nerovnosť nebola v západnom svete nikdy taká veľká ako teraz. Pravdou je, že životná úroveň a kvalita života v západných krajinách dlhodobo klesá. Pravdou je, že sociálna nerovnosť je prvotnou príčinou nerovnosti politickej, pretože nemajetní občania majú stále menšiu možnosť hájiť svoje záujmy ústavnou cestou. Pravdou je, že v súvislosti s globalizáciou klesajú politické právomoci volených vlád na úkor nevolených orgánov nadnárodných a tzv. expertných.

Definícia ideologického nepriateľa

Položme si tiež otázku, kto sú z hľadiska vládnucej ideológie nepriatelia rovnosti. Sú to tí najbohatší, ktorých biznis sa vymkol spoločenskej kontrole a zodpovednosti? Sú to miliardári, ktorí zo zákulisia ovplyvňujú znenie zákonov a zloženie vlád? Nie. Podľa vládnucej ideológie sú to tí, ktorí tvrdia, že medzi mužmi a ženami existujú fyzické rozdiely! Sú to tí, ktorí tvrdia, že cudzinci nemôžu mať rovnaké práva ako občania, pretože nemajú rovnaké povinnosti. Sú to tí, ktorí tvrdia, že falošný rešpekt ku kultúrnym rozdielom neprispieva k integrácii migrantov, ale je jej prekážkou.

Zúrivosť liberálov

To je však iba názorová stránka veci. Ešte výrečnejšie je, ak si uvedomíme, ako stúpenci vládnucej ideológie modelujú svojho nepriateľa z hľadiska sociálneho. Sú to podľa nich ľudia nevzdelaní, z chudobnejších regiónov, ľudia, ktorí sa cítia ohrození globalizáciou a ktorí svoje neúspechy potrebujú zviesť na niekoho iného, ​​sú to ľudia staršieho a stredného veku, zatiaľ čo mladí medzi nich údajne nepatria. Na pokrokovom západe zahŕňa typická charakteristika nepriateľa rovnosti aj to, že ide o bieleho muža (!), k čomu sa obvykle pridáva atribút príslušníka nižšej strednej triedy. Mimochodom použitie slov „nižšia stredná trieda“ je šikovný spôsob, ako zaradiť triedneho nepriateľa na nízku priečku sociálneho rebríčka, ale zároveň predstierať, že moja pozícia nie je asociálna. Z celkovej charakteristiky je hodná zapamätania najmä táto okolnosť:

Rovnostárska zúrivosť liberálov zásadným spôsobom mätie dve skupiny ľudí – tých, ktorí svojimi inštinktmi alebo vzdelaním v tradičných politologických pojmoch tiahnu jednak ku klasickému konzervatizmu, jednak k demokraticko-socialistickej ľavici.

Manipulácia mládeže

Vzdelaná citlivá mládež je presvedčená, že je jej morálnou povinnosťou nasledovať rovnostársku agendu nastolenú kapitálom. Prítomnosť kapitálu v tejto hre nie je však na prvý pohľad vidieť, pretože ideológia sa šíri prostredníctvom médií a platených neziskoviek – označovaných v liberálnom ptydepe zahmlievajúcim pojmom „občianska spoločnosť“. Angažovaní pokrokári si k svojej spokojnosti neuvedomujú, že sa stávajú účastníkom triedneho boja proti obyčajným ľuďom. Hrejivá predstava, že ich pokrokové názory ich radí do tej lepšej, vzdelanejšej a úspešnejšej časti spoločnosti, by ich mala pri poctivom sebapytovaní prebudiť zo sna, ale ich obdiv nad sebou samými je silnejší.

Predstieranie liberalizmu

Konzervatívci sa naopak stavajú k vypätému rovnostárstvu negatívne a chápu ho ako prejav ľavičiarstva. Vidia v ňom rovnaký typ nepriateľa ako v sociálnej demokracii a komunizme, súc presvedčení, že tu vyvstalo zásadné nebezpečenstvo pre kapitalizmus. Konzervatívci sa však porážajú sami, pretože chcú zachovať tradičné hodnoty a zároveň bránia spoločenský poriadok, ktorý tieto hodnoty rozvracia. Existencia konzervatívcov má pre liberálov zrejmú výhodu, pretože vďaka nim môžu tvrdiť: „Vidíte, to sú naši nepriatelia – tí, ktorí sú proti rovnosti.“ Liberáli tak predstierajú, že sú niekde naľavo, hoci v nich nie je ľavicového vôbec nič.

Rovnosť neznamená rovnakosť

Musíme si uvedomiť, že ideálom i predpokladom modernej demokracie je rovnosť politická – rovnosť občanov pred štátom a rovnosť štátov v medzinárodnom spoločenstve. Rovnosť však neznamená rovnakosť. To, že sa ľudia medzi sebou líšia svojimi vlastnosťami, neznamená, že si nie sú rovní ako občania. Socializmus už od svojho vzniku tvrdí, že majetok znamená moc a preto je príliš veľká sociálna nerovnosť popretím demokratického ideálu. Znamená totiž reálnu nerovnosť politickú.

Liberáli sa nezaoberajú nerovnosťou ale nerovnosťou, aby nemuseli nerovnosť riešiť. Tvrdia, že nás vedú do ideálneho sveta všeobjímajúcej komunity, kde si budú všetci rovní, budú úplne slobodní, budú sa mať radi, budú sa cítiť bezpečne a všetko bude správne zariadené. Je to vízia, ktorá má takmer náboženský rozmer a získava si ľudské srdcia. Už tam skoro sme, ale bránia nám v tom ešte populisti, konzervatívci, transfóbové, homofóbové, xenofóbovia, rasisti, fašisti, šíritelia nenávistných prejavov, manipulátori, dezinformátori, ruskí trollovia, národovci, konzervatívne ľavice, Putin, Orb , Le Penová. To sú tí, ktorí vám neželajú vašu slasť. Až ich všetky rázne liberálne zničíme, potom nastane pozemský raj!

_______________________________

Redakcia HD uverejnila komentár Adama Votrubu, písaný pre web argument.sz v plnom znení.

19. 7. 2023 12:22

Policajný štát si rozvracať nedáme

"Kurióznejšiu alebo (ak chcete) bláznivejšiu kauzu som za tejto vládnej garnitúry (kam počítam nielen Ódorovu, ale aj Hegerovu a Matovičovu vládu a vôbec celé čaputovské obdobie) ešte nezažil." Píše na sociálnej sieti politológ Eduard Chmelár na margo politického "konca" Ivana Šimka v orezidentkinej vláde Ľudovíta Ódora. Komentár redakcia HD preberá celý. ____________________ "Kauza sa nezačala statusom ministra vnútra – ako vám účelovo podsúvajú naše médiá, prešibaný intrigán Igor Matov

Čítať viac

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik