Fínsky minister obrany Mikko Savola v sobotu povedal, že ak bude vstup jeho severského suseda stále brzdiť turecká vláda, jeho krajina vstúpi do NATO bez toho, aby čakala na Švédsko, informuje Breitbart.
Mikko Savola v sobotu pre agentúru Associated Press povedal, že Fínsko by uprednostnilo, keby sa obe krajiny pripojili k aliancii spoločne, ale proces by nezdržalo, ak by sa Turecko rozhodlo schváliť Fínsko, ale nie Švédsko, ako varovalo.
"Nie nie. My sa pripojíme,“ povedal Savola v rozhovore na okraj bezpečnostnej konferencie v Mníchove.
Odkedy sa po minuloročnej ruskej invázii na Ukrajinu rozišli s desaťročiami neangažovanosti, Fínsko a Švédsko trvali na tom, že chcú vstúpiť do NATO spoločne. Ale neochota Turecka akceptovať Švédsko, pokiaľ nezvýši tlak na kurdské exilové skupiny, zvýšila pravdepodobnosť, že sa obe strany budú musieť pripojiť k aliancii rôznou rýchlosťou.
"Švédsko je náš najbližší partner," povedal Savola. „Takmer každý týždeň naše obranné sily spolu cvičia a tak ďalej. Je to veľmi hlboká spolupráca a tiež si plne dôverujeme. Ale teraz je to v rukách Türkiye.“
Počas sobotňajšieho prejavu na oddelených paneloch v Mníchove sa najvyšší predstavitelia Fínska vyjadrili podobne. Premiérka Sanna Marinová uviedla, že Fínsko uprednostňuje vstup do NATO so Švédskom, ale „nemôže ovplyvniť“ spôsob, akým krajiny pristúpia k ratifikácii.
Fínsky prezident Sauli Niinisto povedal, že ak Turecko povie Fínsku áno, ale Švédsku nie, bude to ťažká situácia. „Máme zviazané ruky. Podali sme žiadosť o členstvo. Mali by sme teraz povedať: 'Nie, zrušíme našu žiadosť?' Nie, to jednoducho nemôžeme urobiť,“ povedal Niinisto.
Všetky krajiny NATO okrem Turecka a Maďarska už dali obom krajinám zelenú na vstup do aliancie. Maďarsko povedalo, že tak urobí čoskoro, ale Turecko tvrdí, že Švédsko neurobilo dosť na to, aby naplnilo obavy o tureckú národnú bezpečnosť, čo spôsobilo rozkol v NATO v čase, keď sa USA a ďalší spojenci snažia vytvoriť jednotný front proti Rusku.
V posledných týždňoch predstavitelia NATO bagatelizovali význam súčasného spojenia dvoch krajín. „Hlavným problémom nie je, či sa Fínsko a Švédsko pripoja súčasne. Hlavnou otázkou je, aby sa Fínsko a Švédsko pripojili čo najskôr, a je, samozrejme, na tureckom rozhodnutí, či ratifikujú oba protokoly alebo len jeden protokol,“ povedal v piatok novinárom v Mníchove generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Savola povedal, že dúfa, že Fínsko, ktoré má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 1340 kilometrov (830 míľ), sa stane členom aliancie pred júlovým summitom NATO. Dovtedy, povedal Savola, sa Fínsko bezpečnostnou situáciou neznepokojuje, pričom poznamenal, že Fínsko má brannú armádu s vojnovou silou 280 000 vojakov, z ktorých 95 % sú záložníci, plánuje kúpiť stíhačky F-35 od USA, investuje aj do svojich námorných a pozemných síl.
"Sme silní a naša ochota brániť krajinu je tiež silná," povedal Savola.
Fínsko podporovalo Ukrajinu zbraňami od začiatku vojny. Savola uviedol, že vojenská podpora zatiaľ predstavuje 600 miliónov eur. Krajina uviedla, že sa zúčastní na spoločnom úsilí európskych krajín dodať Ukrajine tanky Leopard 2, ale nešpecifikovala, či odovzdá niektorý z vlastných tankov.
„Je veľa spôsobov, ako sa pripojiť. Sú tam tie tanky, samozrejme, výcvik, náhradné diely a logistika,“ povedal. "Vo Fínsku robíme tieto rozhodnutia pomerne skoro."
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik