Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
NBS znížila nutné úspory na polovicu už od nového roku. Mladí môžu získať na 1. byt pôžičku až 90% jeho ceny.
Ivan Štubňa komentuje tvrdenia o americkom financovaní zahraničných biolaboratórií, výskume gain-of-function, Anthony Faucim a úlohe amerických spravodajských služieb.
Po Poľsku sa objavil v Česku. Slovensko je ďalšie v poradí?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Namiesto novej senzácie dostal divák k obedu prevarenú vodu z celého minulého týždňa.
Komentáre
31. 10. 2025
pred 2 d
pred 3 hod
pred 10 hod
Spustila to tuberkulóza na škole! Paroxyzmálna hemoglobinúria. Znie to ako zlé kúzlo, kliatba, ktorú na Hanu Zagorovú (†75) uvrhla zlá sudička, aby jej skomplikovala život. Podarilo sa. Všetko začalo už v Hankiných dvadsiatich dvoch rokoch, keď ochorela na ťažkú tuberkulózu, a choroba a jej následky ju potom prenasledovali až do konca dní…
Čo presne Hanke tuberkulózu spustilo? Sama speváčka aj jej okolie súdilo, že rýchly a ľahko nezriadený štýl života počas štúdií na brnenskej JAMU, píše český Blesk.
„V škole nechceli, aby som spievala. Neodpustili mi jedinú hodinu. Večer som mala napríklad televíziu v Ostrave, o štvrtej ráno nasadala do vlaku z Ostravy do Brna a od ôsmich hodín som už mala pohybovú výchovu. To sa nedalo veľmi vydržať, takže som ochorela... Dostala som tuberkulózu a bola pol roka v Opave v nemocnici, musela som školu i všetko ostatné prerušiť,“ spomína na osudnú jar 1968 Hanka vo svojej životopisnej knihe Úplne nevyhnutná Hana Zagorová.
Jej spolužiačka, herečka Vlasta Peterková, ktorá s Hankou bývala v tom čase na internáte, však usudzuje, že Hanku nevyčerpávala iba práca. „Hanka bola veľmi krehká. Často bývala unavená a zišlo sa tam asi viac faktorov. Vždy bola chudučká a myslím, že jej kondícii neprospel práve ani náš spôsob života. Nedodržovali sme životosprávu, išli naplno. Robili sme žúrky so všetkými kamarátmi a kamarátkami. A keď došli peniaze, žili sme druhú polovicu mesiaca z polievkových bujónov. Kupovali sme si také kocky, ktoré stáli korunu sedemdesiat,“ priznáva Peterková.
Keď Hanka začala kolabovať a odviezli ju do nemocnice, na internát sa ponáhľala jej mamička, ktorá sa vraj zhrozila z toho, čo všetko našla...
Mladá speváčka v sanatóriu strávila niekoľko mesiacov, kde ju lekári dávali dohromady. „Úplne na začiatku ma strážili, pretože sa báli, že spácham samovraždu, ale to bolo predtým, než ma spoznali. Mne samotnú by niečo také nenapadlo. Som fatalistka, typ, ktorý vie, kedy je potrebné zabojovať a ktorý vie, že sa nič iné nedá robiť. Prijala som to, vedela som, že chcem byť zdravá, a správala sa tak, ako po mne vyžadovali. Síce to stálo polrok života, ale čo ´naplat´,“ hovorí Hana vo svojej knihe.
Zdravotných obmedzení a toho, čo tuberkulóza v Hankinom tele vyvolala, sa speváčka prakticky nezbavila nikdy a celý život musela pravidelne dochádzať na transfúzie. „Je to o poriadku. Keď sa s tým naučíte žiť a choroba vám to dovolí, dá sa to zvládnuť veľmi dobre, v podstate bez problémov. Nazýva sa to paroxyzmálna hemoglobinúria – rodia sa nekvalitné červené krvinky, ktoré predtým odumierajú,“ dodala speváčka s priznaním, aká bolestná je to pre ňu téma.
Za všetko hovorí jej reakcia, keď sa jej ppýtali, ako choroba poznamenala jej kariéru. „Ako to mohlo poznamenať moju kariéru, keď som všetky koncerty odspievala? Otázka by mala znieť, ako to poznamenalo moju dušu,“ hovorila. Avšak odpoveď na otázku, ktorú si sama položila, odmietala...
Vo svojej kariére sa Hana obklopila ľuďmi, ktorým mohla dôverovať nielen profesne, ale aj ľudsky. Závisel na tom totiž jej život. Kľúčovým sa stal hudobník Karel Vágner. Krátko aj jej partner, ale celoživotne potom najlepší kamarát, ktorý bol ako jeden z mála zasvätený do všetkých podrobností choroby.
„Hanka vtedy chodila pravidelne na hematológiu k pánovi doktorovi Brabcovi a postupne sme sa s chorobou naučili žiť. Prvýkrát som sa s tým stretol, keď som pre ňu raz šiel domov. Bývala ešte na Proseku, otvorila dvere a rovno mi omdlela do náručia. Mal som zafixované, že by som ju mal preplesknúť, ale v zľaknutí som neodhadol silu a tľapkal som ju tak, že mala modrinu. Ale prebudil som ju. Musím priznať, že chvíľu trvalo, kým sme vychytali všetky ‚mušky'. Napríklad sme zle spočítali dni, kedy bude Hanka musieť na transfúziu, ktorú podstupovala zhruba raz za deväť týždňov, a odišli na zájazd,“ popísal v Karel Vágner v Hankiných knižných spomienkach.
„Hanka mala dva základné symptómy. Prvý bol pocitový, keď jej bolo zle na javisku, to som bol ešte relatívne pokojný. Spozornel som ale vo chvíli, keď sa začala smiať. To som odkladal gitaru a bežal k nej,“ hovorí hudobník, z ktorého sa na zájazdoch s Hankou stal aj medik a zdravotník.
„Samozrejme, že som si tú chorobu naštudoval. Musel som. Predstavte si, že ste na turné niekde na Sibíri, kde sa pomoci len tak nedovoláte, musel som vedieť, čo mám robiť. Prišiel som tam s Hankou raz k doktorovi, ten mal na hlave vysokú kuchársku čiapku, a keď sme sedeli v čakárni, vidím, že vzal použitú striekačku, ktorou predtým dával niekomu injekciu do zadku, opláchol ju vo vode a chcel ju znovu použiť na Hanku. Okamžite sme odišli. Asi dvakrát sa nám v Rusku stalo, že Hanka potrebovala transfúziu. Riešili sme to tak, že sme Hanku poslali lietadlom domov do Prahy k jej lekárom a počkali, kým sa vráti. Ale nemali sme to radi. Raz nám za Hanku ako záskok poslali na týždeň jednu brnenskú speváčku, ktorá spievala tak príšerne, že predo mnou kľačal náš gitarista Honza Rotter a ´žadonil´, nech letíme domov tiež,“uzatvára Vágner.
Publikum si prirodzene všímalo to, čo sa s ich milovanou deväťnásobnou Slávicou asi deje. Existuje mnoho televíznych záznamov, na ktorých je Hanka bledá ako stena, s kruhmi pod očami, nevyzerá zdravo. To potvrdzuje aj Standa Hložek, ďalší z jej blízkych spolupracovníkov a priateľov. „Ale treba si ju vážiť aj za to, ako to na sebe nedala poznať, ako na javisku vždy išla na sto percent, aj keď potom sme ju museli podopierať. Je to téma, ktorá vždy zostávala za oponou,“ hovorí Standa.
Traduje sa, že práve kvôli chorobe sa Hanka vždy obklopovala muzikantmi, ktorí jej pomáhali ťahať koncerty, aby pri ich vystúpení mala čas načerpať silu. Či to boli práve Hložek s Petrom Kotvaldom, alebo Petr Rezek.
A Standa v knihe Úplne nevyhnutná ´práskol´ tiež to, že zvláštny vzťah mala kvôli svojej chorobe Hanka aj k ich veľkému hitu zo seriálu Sanitka – Môj čas. „Pamätám sa, že sme prišli odniekiaľ z cudziny a že sme to išli rovno točiť. Tento hit bol výnimočný aj tým, že sme ho natáčali na chodbe. Bratia Ormovi, ktorí zložili muziku, totiž bývali v paneláku a štúdio mali urobené na chodbičke vedľa záchodu a kúpeľne. Tam sme to s Hankou a Petrom naspievali. Lenže Hanka pesničku potom na koncertoch nechcela veľmi spievať, asi v súvislosti so silným textom a práve tou svojou chorobou. Ja som ju vždy prehováral, že seriál napríklad dávajú v televízii, nech tú pieseň dáme. Krútila sa, bránila, že by sa musela znovu učiť text, vyhovárala sa... Lenže potom celá Lucerna skandovala, že chce Sanitku,“ prezradil.
Ten najzásadnejší vplyv potom choroba mala na Hankin osobný život a najmä na fakt, že nikdy nemala deti. V knihe o tom prehovoril okrem iného jej prvý manžel, tanečník Vlastimil Harapes. „Hana strašne túžila po dieťati a dieťa mať nesmela – pozor, nie nemohla, ale nesmela, kvôli svojej chorobe. Zomrelo by totiž buď dieťa, alebo ona. A predtým jednotlivec adoptovať dieťa nemohol, na to musel byť manželský pár. Hanka preto jedného dňa prišla s tým, že sa vezmeme, a tým pádom mohla o adopciu požiadať. Samozrejme som súhlasil,“ prezradil umelec s tým, že adopcia nakoniec nedopadla a Hanka sa zmierila s tým, že jej nie je súdené stať sa matkou.
S tým vstúpila aj do svojho druhého manželstva s spevákom Štefanom Margitom. „Spolu sme sa už k tejto téme nevrátili. Hanka zažila také sklamanie, že o tom nechcela ani počuť. Dodnes, keď na to náhodou príde reč, okamžite ide od toho. Muselo to pre ňu byť úplne katastrofálne, musela zažiť niečo, čo tú čistú dušu, toho spravodlivého človek, ktorý neublíži nikdy nikomu, úplne zničilo,“ myslí si Margita.
Práve on stál Hanke po boku v dobrom aj zlom posledných niekoľko dekád. „Zo začiatku som chcel chodiť do nemocnice s ňou. Ale ona si veľmi nepriala, aby som pri tom bol, keď dostávala krv. A to by ste ju mali vidieť, keď sa za tri hodiny z transfúzie vrátila! Hana Zagorová, ružová, plná energie. A hneď fungovala, ako by sa nič nedialo. To bolo geniálne,“ usmieva sa Štefan, ktorý už navždy zostane jej najväčšou životnou láskou.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
