Vznikom nezávislých poľských odborov Solidarita, prvého masového opozičného hnutia v socialistickom tábore, sa v septembri 1980 fakticky začal koniec sovietskej nadvlády nad strednou Európu. Vzhľadom na rastúci vplyv a silu Solidarity bol v Poľsku vyhlásený výnimočný stav a moc v krajine prevzala armáda. Od tohto tragického dátumu uplynie v nedeľu 12. decembra 40 rokov.
Na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia sa nachádzalo Poľsko na pokraji hospodárskeho kolapsu. Nespokojnosť obyvateľstva umocňovala zložitá hospodárska situácia prejavujúca sa rastom cien, vrátane potravín. Pre poľský národ bola v roku 1978 veľkým impulzom v boji za slobodu voľba kardinála Karola Wojtylu za pápeža Jána Pavla II. Už nasledujúci rok navštívil novozvolený pápež rodnú krajinu a Poliakov vyzval, aby sa nebáli a začali sa domáhať lepších životných podmienok, ale aj občianskych práv.
Rok po návšteve pápeža Jána Pavla II. vzniklo 17. septembra 1980 v Gdansku nezávislé odborové hnutie Solidarita. Popularita Solidarity rástla veľkým tempom, keď sa k nej len počas niekoľkých mesiacov prihlásilo takmer desať miliónov Poliakov. Aj vďaka charizmatickému lídrovi Lechovi Walęsovi sa hnutie stalo hlavným prúdom protikomunistického odboja v Poľsku.
Na rast vplyvu Solidarity zareagoval v noci z 12. na 13. decembra 1981 poľský premiér a prvý tajomník Poľskej zjednotenej robotníckej strany generál Wojciech Jaruzelski vyhlásením výnimočného stavu. V mimoriadnom televíznom prejave tvrdil, že "chaos v krajine už nadobudol obrovské rozmery a iba hodiny delia Poľsko od národnej katastrofy". Pravdou však bolo, že generál Jaruzelski vyhlásil v prehlbujúcej sa ekonomickej a spoločenskej kríze vojnu vlastnému národu. Moc v krajine prebrala armáda – Vojenská rada národnej spásy (WRON).
V uliciach poľských miest sa objavili vojaci na tankoch a obrnených transportéroch. Nasledovalo zatýkanie – len v prvú noc internovali okolo 10.000 ľudí.
Počas výnimočného stavu platil zákaz nočného vychádzania, v uliciach miest hliadkovali vojaci a policajti, nefungovalo telefonické spojenie, zaviedla sa prísna cenzúra, zakázali sa štrajky a platil zákaz zhromažďovania. Zakázaná bola tiež činnosť odborových a iných spoločenských organizácií, keď mnoho členov nezávislej odborovej organizácie Solidarita skončilo vo väzení, prišlo o prácu alebo bolo prinútených emigrovať.
https://www.hlavnydennik.sk/2021/12/11/jablkova-vojna
Výnimočný stav trval 586 dní, do 22. júla 1983, pričom si vyžiadal 91 obetí. Podľa poľského úradu pre vyšetrovanie komunistických zločinov bolo represiami priamo postihnutých okolo 170.000 ľudí.
Wojciech Jaruzelski, ktorý niesol za výnimočný stav priamu zodpovednosť, čelil za jeho vyhlásenie tvrdej kritike, avšak až do svojej smrti v roku 2014 opakoval, že jeho zavedením zabránil vojenskej intervencii Sovietskeho zväzu, ktorý s veľkým znepokojením sledoval vzostup hnutia Solidarita. Z dokumentov poľského Inštitútu národnej pamäti všaj vyplýva, že generál Jaruzelski sám žiadal sovietske vedenie o zásah v Poľsku tesne predtým, než vyhlásil v krajine výnimočný stav.
Generál Jaruzelski napokon trestu unikol. V 90. rokoch síce čelil parlamentnému vyšetrovaniu, v roku 1996 ho však zvláštna komisia Sejmu obvinenia zbavila. Vyhlásenie výnimočného stavu v noci z 12. na 13. decembra 1981 bolo v rozpore s vtedy i v súčasnosti platnou ústavou krajiny, ako aj s medzinárodnými dokumentmi – takýto verdikt vyniesol v marci 2011 poľský Ústavný súd.