Ťažko sa uznáva, že Lipšic je v niečom dobrý. No každý triezvo uvažujúci človek musí uznať, že vyvolávať zákerné a štvavé politické kampane vie dokonale. Čo si o tom myslíte vy?
Podivná rezolúcia, podivná jednota
Dovedna 22 z celkového počtu 28 prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry podpísalo rezolúciu namierenú proti generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Presnejšie podpísali sa pod papier, na ktorom stálo, že nesúhlasia so Žilinkovým návrhom na disciplinárne stíhanie politika v kresle šéfa špeciálnej prokuratúry Lipšica. Pripomeňme, že Žilinka podal podnet preto, lebo Lipšic verejne komentoval dôkazy trestného konania nespadajúceho do kompetencie ním vedeného úradu.
Sú len dve logické vysvetlenia úkazu neobvyklej aktivity prokurátorov ÚŠP. Buď je Lipšic takým oslnivým šéfom špeciálnej prokuratúry, že za ním takmer do nohy stoja všetci podriadení. Alebo na špeciálnej prokuratúre panuje taká atmosféra strachu, že len málokto si trúfne nepodpísať pamflet, ktorý sa tvoril ktoviekde a ktoviekým. Akej možnosti veríte vy, čitatelia HD?
"Otvorenosť a transparentnosť prokuratúry"
Lojálni lipšicovci vo svojom stanovisku ešte riekli: "Od špeciálneho prokurátora ako jedného z najvyšších predstaviteľov v hierarchii prokuratúry s legitimitou podobne ako u generálneho prokurátora danou spôsobom voľby Národnou radou SR sa navyše verejné vyjadrovanie k trestným veciam, ktoré rezonujú vo verejnom živote, dôvodne očakáva." Autori sa v tejto súvislosti ešte oháňajú pozoruhodnými pojmami, ako je "otvorenosť a transparentnosť prokuratúry".
Opäť existujú len dve logické vysvetlenia neobyčajných formulácií kohorty apelujúcich prokurátorov. Buď odpisovali od Lipšicovej mediálnej slúžky Moniky Tódovej, ktorá sa hádam ešte aj doma v spálni zaklína verejným záujmom. Alebo autormi citovaných bludov sú osoby, ktoré v minulosti diktovali Tódovej noty, keď vynášala informácie zo živých vyšetrovacích spisov. Akej možnosti veríte vy, čitatelia HD?
Otvorenosť a transparentnosť prokuratúry je pekná vec. No nemožno si ju zamieňať so svojvôľou. Lipšic síce ostal politikom, no predsa len formálne zastáva funkciu, v ktorej sa od neho očakáva umiernenosť a primeranosť konania. Jeho úlohou nie je komentovať dôkazy v spisoch vedených na iných prokuratúrach. Jeho úlohou nie je zvádzať slovné súboje s inými súčasťami prokuratúry.
Jeho úlohou je zabezpečovať zákonné vedenie prípravného konania v pôsobnosti špeciálnej prokuratúry. To napríklad znamená, že kriminálni kajúcnici tu nebudú špeciálnou prokuratúrou adorovaní ako anjeli spásy a nebudú požívať neodôvodnené výhody, ako Makó, Beňa, Slobodník a iní kunčafti bývalého advokáta Lipšica.
Buď ja, alebo on!
Existuje jedno vysoko pravdepodobné vysvetlenie Lipšicovho konania. Agresívnou mediálnou kampaňou sa usiluje navodiť v spoločnosti atmosféru, v ktorej si bude "musieť vybrať" z vydieračskej požiadavky. Buď ja, alebo on. Buď Žilinka, alebo Lipšic. Iná voľba neexistuje, pretože ja, Lipšic, som poslom dobra. Takže čoho a koho poslom je potom Žilinka?
Áno, takto zákerne vyhrocuje situáciu politik Lipšic. Nikdy nič iné nerobil, lebo ani nič iné nikdy nevedel.
A čo si o tom myslíte vy, čitatelia HD?
