Denník N na čele s Tódovou buduje kriminálnikovi Makóvi imidž na dobro obráteného bývalého zloducha, ktorý ľutuje svoje činy a teraz pomáha zlepšiť svet. Skrátka kajúcnik s vlastnou reklamnou agentúrou. To sme tu ešte fakt nemali.
Včera vyšiel v Denníku N rozsiahly rozhovor so spolupracujúcim obvineným, inak povedané kajúcnikom Ladislavom Makóm. Rozhovor, ktorý sa náramne ponáša na reklamnú kampaň, viedla Monika Tódová. Cieľom zrejme má byť rehabilitovať kriminálnika v očiach verejnosti a vybudovať mu nový imidž už len bývalého zloducha, ktorý sa obrátil a už pácha len dobro.
Makó, jeden z ľudu
Z rozhovoru vyberáme nasledovné pasáže, u ktorých forma reklamy takzvane "bije do oka":
Tódová: "Máte zaistený majetok?"
Makó: "Áno. Sú to nehnuteľnosti, ktoré som mal zapísané v katastri a hnuteľný majetok. Sú to dva menšie bungalovy a rodinné domy z roku 2008, 2013 a 2014, teda ešte pred mojim nástupom do funkcie. A potom aj pozemky, ktoré som nadobudol v roku 2018."
Denník N teda podsúva verejnosti, že Makó je chudák, o všetko prišiel, nemá žiadne výhody. Chceli by tak vyvrátiť medializované informácie o tom, že Makó si v pokoji užíva značný majetok a veľa času trávi v luxusných rezortoch v cudzine, kam ho vozia ako celebritu tryskáčom.
A aby to bolo celkom jasné a ľudia naozaj nemali žiadne pochybnosti, Tódová svojou sugestívnou otázkou odpovie detailnejšie za Makoá: "Takže aktuálne jediná výhoda, ktorú čerpáte za svoju spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní je, že nie ste vo väzbe?"
Makó samozrejme dosvedčí a odpovedá už len stroho: "Áno."
Tódová ďalej: "Kde ste vyrastali? Aké ste mali detstvo?"
Makó: "V obci Jelenec pri Nitre, v štandardnej rodine, mám jedného brata. Rodičia boli robotníci, mama pracovala na železnici a otec v stavebnej firme Priemstav. Ako každé štandardné dieťa na dedine, partia, futbal, a to je asi tak všetko. To, čo sa teraz deje, nemá žiadny súvis s mojim detstvom."
Ďalšia ukážka dokonalej žurnalistiky. Tódová sa kriminálnika priateľsky pýta na jeho detstvo a kde vyrastal. To vždy na ľudí zafunguje. Takto ho poľudští a urobí z neho obyčajného človeka z dediny. Z úst Tódovej sa dokonca dozvedáme, že Makó robil majstra v dielni. No proste jeden z ľudu.
Makó, seriózny a úspešný manažér
V rozhovore sa ďalej dozvedáme, ako sa Makó najprv stal radovým policajtom, vraj s úmyslami zmeniť svet k lepšiemu, a prešiel si viacerými stupňami v zbore. Tým sa chce povedať, že na sebe tvrdo pracoval a nebol protekčný. Makó tiež potvrdil, že ako policajt nikdy nezobral úplatok. Slovom, skvelý chlap s čistými úmyslami. Nanešťastie sa mu v policajnom zbore vraj ten lepší svet budovať nedarilo, pretože mu v tom bránili. Človek neznalý by ho asi už aj ľutoval.
Zmena v jeho čistom prístupe vraj mala nastať až po príchode na Finančnú správu. Tým nám chcú povedať, že Makó nebol kriminálnik a korupčník odjakživa. To z neho urobil až zlý systém, do ktorého sa v podstate nechtiac zaplietol. A ten zlý systém niekto samozrejme vybudoval. A podľa Denníka N vraj presne vieme aj kto to bol. Zdatnejší však tiež vedia, že Denník N nie je seriózne a nestranné médium. Preto jeho závery neberú vážne.
Ďalej preberajú údajnú veľmi úspešnú kariéru Ladislava Makóa v súkromnej sfére. Pracovať mal v bezpečnostnej firme, kde zarábal vysoko nadštandardne a svojimi manažérskymi schopnosťami mal z tejto firmy vybudovať holými rukami a samozrejme so všetkou počestnosťou (rozumej bez korupcie) jednu z najúspešnejších SBS na Slovenskom trhu. Skrátka jeden seriózny a úspešný manažér to kedysi bol. Self made man. Už len sfilmovať alebo aspoň knihu by bolo napísať. Žáner - fikcia.
Makó, obeť zlého systému
Rozhovor je naozaj veľmi obsiahly, preto už len zopár úryvkov.
Tódová po predošlej Makóvej odpovedi: "Chcete povedať, že máte svedomie?"
Makó: "Svedomie má každý, ide len o to, aké je veľké. V rokoch 2017, 2018 čím viac som sa vzďaľoval od tejto republiky, tým som bol pokojnejší. Čím bližšie som sa vracal, tým som bol nervóznejší. Bolo to spôsobené vecami, o ktorých som vedel, prípadne niektoré som ja urobil. Je to tak."
Hotový svätý muž je z Makóa. Oľutoval a tentokrát už nastúpil cestu pod diktátom svedomia.
A v závere kajanie.
Tódová: "Ľutujete spätne, že ste do systému vstúpili?" (Všimnite si, že zlý je akože systém a Makó je akože jeho obeť.)
Makó: "Áno. Nemal som tam nikdy ísť. Mal som počúvať svoju ženu. Ona povedala, že nemám ísť vôbec do štátnej správy. Bežalo podnikanie, veľmi rád obchodujem, to je moje gro. Spravil som chybu."
No povedzte. Nie je ten Makó v konečnom dôsledku vlastne správny chlap, ktorý sa len ocitol v zlý čas na zlom mieste, za nič nemôže a zlý systém ho pohltil? A teraz sa obrátil na antikorupčnú vieru a mení svet k lepšiemu.
Lebo to je odkaz článku Denníka N a redaktorky Moniky Tódovej. Ak by Denník N a Tódová robili Makóvi osobnú reklamnú agentúru, nevyzeralo by to inak.
https://youtu.be/CH5afGrGkWc
