Zatmenie Slnka vo štvrtok napoludnie bude patriť k menej výrazným čiastočným zatmeniam, keďže na našom území sa ocitnú v tieni len štyri percentá z plochy slnečného disku.
"Zatmenie sa bude javiť len ako nepatrné. Ideálne je použiť ďalekohľad s filtrom alebo sledovať úkaz cez projekciu slnečného disku. Vtedy uvidíme, že zo slnečného kotúčika bude kúsok 'odhryznutý'," uviedol pre TASR astronóm Patrik Čechvala z oddelenia astronómie a astrofyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Zatmenie Slnka sa začne v Bratislave približne o 11. hodine a 55. minúte, maximálna fáza nastane o 12.41 h, koniec úkazu bude o 13.29 h (v rámci Slovenska sú možné niekoľkominútové posuny). V Bratislave sa bude dať zatmenie pozorovať pred Slovenským národným múzeom, UK bude premietať udalosť aj cez livestream.
"Zatmenie Slnka nastáva vtedy, keď Mesiac vo fáze novu prejde popred slnečný disk. Nestáva sa to pri každom nove, keďže obežná dráha Mesiaca je mierne naklonená oproti rovine, v ktorej Zem obieha okolo Slnka. K zákrytu telies teda dochádza len niekedy," vysvetlil Čechvala.
Ako dodal, úplné zatmenie Slnka nastáva, keď Mesiac celkom zakryje Slnko. "Zhodou okolností totiž pomer vzdialenosti a veľkosti Mesiaca a Slnka sú takmer rovnaké – obe telesá majú približne rovnakú uhlovú veľkosť, teda ich kotúče sa nám javia rovnako veľké. Zem a jej satelit sú jediným takýmto prípadom v slnečnej sústave," doplnil Čechvala.
Obežná dráha Mesiaca okolo Zeme má tiež eliptický tvar, teda vzdialenosť Mesiaca od Zeme sa mení. Počas nadchádzajúceho zatmenia bude Mesiac vzdialenejší od Zeme, teda sa bude javiť menší. Preto aj keď vstúpi do slnečného kotúča, nezakryje ho celý. Práve svietiaci prstenec na obvode Slnka dal úkazu meno prstencové zatmenie.
V takejto maximálnej podobe bude zatmenie pozorovateľné v úzkom páse, ktorý sa tiahne od Kanady cez Grónsko až na severovýchodnú Sibír. V Európe sa bude zatmenie javiť iba ako čiastočné.
Fakt, že sa 10. júna bude Mesiac nachádzať na najvzdialenejších pozíciách svojej obežnej dráhy, má spojitosť s tým, že práve počas nedávneho splnu bol, naopak, v perigeu, teda veľmi blízko Zeme. Preto sa dal 27. mája pozorovať tzv. superspln a nastalo aj úplné zatmenie Mesiaca, ktoré však z našich končín nebolo pozorovateľné.
"Zatmenie je zaujímavý jav, ktorý pozorovali už staroveké civilizácie, a umožňuje človeku, aby si uvedomil, kde vo vesmíre je jeho miesto. Má však aj vedecký prínos. Umožňuje totiž pozorovať vyššie vrstvy slnečnej atmosféry – teda nielen fotosféru, ale aj chromosféru, a najmä koronu. V nej sa nachádzajú vysokoenergetické častice, ktoré sú predmetom vedeckého záujmu," povedal pre TASR Čechvala.
Záujem vedcov aj astrofotografov vyvolalo napríklad úplné zatmenie Slnka 21. augusta 2017 pozorovateľné na území USA či nedávne zatmenie 14. decembra 2020 viditeľné v Južnej Amerike. Nasledujúce pomerne výrazné čiastočné zatmenie, pri ktorom sa skryje za Mesiac približne 40 percent slnečného disku, bude na Slovensku viditeľné 25. októbra 2022.
V každom prípade je pri zatmení nebezpečné dívať sa priamo na Slnko, a to aj s použitím slnečných okuliarov a iných pomôcok (farebné sklíčka a podobne). Potrebné sú špeciálne okuliare či ďalekohľad s filtrom.
