Slová a názory nášho expremiéra a exministra spravodlivosti Jána Čarnogurského staršieho majú v našej spoločnosti stále pomerne veľkú váhu. Tento skúsený právnik sa v statuse tentokrát vyjadruje k trom, dnes určite jedným z najvážnejších tém.
Pre dĺžku kolúznej väzby sa postavil na zadné aj predseda parlamentu Boris Kollár. Politickou scénou u nás zatriaslo, a ešte stále trasie, aj tajné stretnutie našej mocenskej špičky a trestnoprávnych orgánov v centrále SIS. V neposlednom rade sa u nás riešila aj závažný krok prezidenta Lukašenka v súvislosti s „únosom“ civilného lietadla európskej spoločnosti, v ktorom sedel bieloruský „novinár“ Raman Pratasevič. A práve na tieto tri témy sa
v statuse Ján Čarnogurský starší zameriava.
Diskusia a pochybnosti o zákone o kolúznej väzbe u nás sú oprávnené
Verejná diskusia o zákonnosti terajšej formy kolúznej väzby sa podľa Jána Čarnogurského vedie najmenej od smrti generála Lučanského v decembri minulého roku. „Diskusia a pochybnosti sú oprávnené. Terajšie zákony upravujúce kolúznu väzbu a príbuzné otázky sú vnútorne protirečivé,“ konštatuje náš skúsený právnik a vzápätí opisuje príklad z terajšej vlastnej praxe.
„Ako advokát obhajujem obvineného zo skupiny piatich obvinených. Vo veci figurujú aj úplatky. Môj klient je na poslednom mieste v skupine, rozdiel medzi ním a obvineným na prvom mieste v závažnosti obvinenia je veľký. Prví dvaja obvinení sa stali kajúcnikmi, môj klient nie. Prvých dvoch vyšetrovateľ a prokurátor už dávnejšie prepustili na slobodu a v rámci dohody o vine a treste dostali mierny podmienečný trest. U môjho klienta nariadil prepustenie až Ústavný súd. Prostriedok nátlaku je jednoduchý. Staneš sa kajúcnikom? Pôjdeš na slobodu. Nestaneš? Zostaneš vo väzbe,“ uvádza Čarnogurský, podľa ktorého je prebiehajúcu diskusiu o kolúznej väzbe treba udržať ďaleko od politiky a držať sa len odborných trestnoprávnych kritérií.
Kollár mal povedať poslancom správu ústne, podľa vlastných poznámok a tie zničiť
Zaujímavý je názor Jána Čarnogurského staršieho aj na tajné stretnutie desiatich našich najvyššie postavených ľudí z politiky a trestnoprávnych orgánov, ktoré sa konalo 17. mája v podzemnej miestnosti v centrále SIS. Na utajenej porade sa mali riešiť citlivé trestné prípady. Že až tak sa jej obsah utajiť nepodarilo svedčí aj skutočnosť, že už po pár dňoch boli médiá plné o tom, kto sa na nej zúčastnil a o čom bola. „Utajená“ správa SIS sa napokon dostala aj na internet, no vzápätí kompetentní varovali, že kto ju uverejní, bude potrestaný. „Musím sa usmievať. Ak niečo existuje písomne a vyhlási sa to za utajené, je priam záruka, že sa to dostane na verejnosť. Boris Kollár mal povedať poslancom správu ústne, len podľa vlastných poznámok a poznámky zničiť,“ načrtá právnik kroky, aké mali z pozície šéfa parlamentu nasledovať.
Čarnogurský starší vzápätí ako príklad „tajnej“ akcie uvádza únos prezidentovho syna Michala Kováča. „Tiež bol utajený, ale behom týždňa začali prenikať na verejnosť podrobnosti. Ako opozícia sme zriadili vyšetrovaciu komisiu, a tá rýchlo zistila, že Kováča ml. unieslo komando SIS, viedol ho Michal Hrbáček,“ spomína v statuse expremiér a exminister spravodlivosti, ktorý teraz čaká, ako budú prenikať do médií ďalšie podrobnosti o porade zo 17. mája.
Naši aj Západní politici by si mali spomenúť na udalosť z roku 2013
Zaujímavý je aj pohľad Jána Čarnogurského staršieho na pristátie civilného lietadla na letisku v Minsku na základe elektronickej výstrahy, že má na palube bombu. Bombu nemalo, ale malo bieloruského opozičníka Ramana Prataseviča, ktorého vzápätí posadili do väzenia. „Zo Západu, vrátane Bratislavy, sa dvihli obvinenia na prezidenta Lukašenka, že pristanie lietadla v Minsku narafičila bieloruská tajná služba. Ruku by som nedal do ohňa, že to tak nebolo,“ píše Čarnogurský, ktorý vzápätí Západu, ale aj niektorým naším politikom pripomína udalosť z roku 2013. „Vtedy prinútil Západ prisadnúť vo Viedni lietadlo bolívijského prezidenta Ivo Moralesa, letiaceho z Moskvy, pretože západné služby mali podozrenie, že Morales vezie v lietadle amerického bývalého agenta CIA Edwarda Snowdena. Na Západe sa už ani na tajné služby nedá spoľahnúť. Snowden na palube nebol. Možno je to teraz na protiprávne prinútenie lietadla pristáť medzi Ruskom a Západom 1:1,“ konštatuje náš skúsený právnik.
https://www.facebook.com/jan.carnogursky/posts/313968033631856
Čarnogurský ale upozorňuje ešte na jeden detail, ktorý nasledoval. „Západ uzavrel svoj vzdušný priestor pre bieloruské lietadlá a Rusko, pomáhajúc svojmu slovanskému spojencovi, uzavrelo svoj vzdušný priestor pre lietadlá, ktoré obchádzajú bieloruský vzdušný priestor. Potom bola správa, že nemecké, rakúske a francúzske lietadlá hoci budú oblietavať Bielorusko, môžu pristáť v Moskve. Nuž, robia sa kšefty, do ktorých zatiaľ nevidíme.“ Pre Čarnogurského je však zaujímavý ešte jeden chystaný krok. „15. júna bude v Bruseli porada EÚ - Biden. EÚ navrhla na stretnutie spoločné vyhlásenie ostro protiruské. Po summite EÚ – Biden bude nasledovať summit Biden – Putin. Ak Biden prijme navrhnuté spoločné vyhlásenie s EÚ, summit Putin – Biden je vopred odsúdený na neúspech,“ konštatuje v samom závere Ján Čarnogurský starší.
