Washingtonský globálny Nový svetový poriadok s ich unipolárnou dominanciou sa prudko rozpadá, aby ho nahradil multipolárny poriadok, ale to ako na Zemi, tak na nebi. Na zemskom orbite aj v blízkom vesmíre sa veci začínajú vyvíjať multipolárne, informuje portál AC24.
Donedávna kozmická spolupráca Washingtonu s Moskvou fungovala tak, že hoci si politikári z Kapitolu hrali na bojovníkov za jedinú pravdu Slobodného sveta proti režimom Ruska a Číny, tak manažéri a inžinieri kozmických programov sa tomu len posmievali a v pohode spolupracovali ďalej. Napríklad na 22-ročnom programe Medzinárodnej kozmickej stanice (ISS) v spolupráci Ruska, USA, EÚ a Japonska. Hoci bola ISS predvádzaná ako hviezdna ukážka spojeného globálneho úsilia národov sveta, bol to v skutočnosti dosť diskriminujúca podnik ustrkující na okraj párie ako Čína, ktorá je medzi tými, čo sa ho zúčastniť nesmú.
Teraz ale v USA začali riešiť záležitosti, ktoré sú ďaleko za obzorom ich chápania, čím ďalej viac. Najviac je to vidieť na nedávnom pokuse jastrabých politikárov potrestať Rusko za napätie na Ukrajine zákazom dovozu ich raketových motorov kvôli "bezpečnostným obavám". Tí, čo o niečom takom svojhlavo rozhodli, museli však byť mimo reality.
Prvé stupne nosičov skoro všetkých amerických väčších rakiet, ktoré vynášajú satelity s akýmkoľvek účelom, sú zostavené z ruských raketových motorov s uzavretým okruhom. Ide o najúčinnejšie rakety na kvapalné palivá, čo kedy vznikli, a nikto iný ich takto zostaviť nevie. Motory, ktoré by ich mohli nahradiť, USA vôbec nevyrába, ich vývoj by zabral roky a výsledný produkt by bol ďaleko drahší ako ruské motory. Zákaz bol teda okamžite v pudu sebazáchovy na nátlak kozmických odborníkov zrušený.
Lunárna brána
USA v lepších časoch tiež prišli so svojim projektom Lunárna brána na medzinárodné dobývanie Mesiaca, v ktorom dosť o účasť Rusov stáli, lebo tí sú zrejme jednotkami kozmických technológií. Ale prístup Washingtonu, ktorý sa pokúša na zemi Rusko izolovať a minimalizovať, sa preniesol aj do kozmickej spolupráce. Lunárna brána teda mala vyzerať ako triumf Ameriky, v ktorom bolo dovolené Rusku plniť úlohu „pridávača“. Znechutené Rusko z nej teda vycúvalo a po roku 2025 skončí aj s ISS.
A rovnako ako na Zemi v geopolitických a ekonomických záležitostiach nahnali Rusko s Čínou do úzkej vzájomnej spolupráce, tak sa to rozbieha aj v kozme. Guardian o tom napísal článok, kde píše:
Čína s Ruskom odhalili spoločný plán na lunárnu kozmickú stanicu, pričom ruská kozmická agentúra Roskosmos tvrdí, že podpísala zmluvu s Čínskym národným kozmickým úradom (CNSA) o vývoji "komplexu experimentálnych výskumných zariadení vytvorených na povrchu alebo orbite Mesiaca."
Rusko, ktoré už desiatky rokov do kozmu vynáša väčšinu ľudí, ktorého technológia je základom ISS a ktoré má za sebou prevádzku najdlhšie fungujúcej kozmickej stanice Mir, má v týchto odboroch asi najväčšiu skúsenosť a know-how. Teraz sa chystá postaviť vlastnú kozmickú stanicu, spolupracovať s Čínou na jej stanici a rozbehnúť spolu s ňou projektmi mesačných základní.
Kríza ľudských práv?
Uvedený článok Guardianu si všíma aj rozpad spolupráce USA s Ruskom na Lunárnej bráne a pokúša sa to zabaliť do rečičiek o "kríze ľudských práv (v Rusku), kybernetických útokov a ďalších problémov," kvôli ktorým sa vraj medzi oboma veľmocami rozpadli vzťahy kozmickej spolupráce. To, že sa Washington v poslednej dobe chová bohorovne a nedôveryhodne, takže Rusko s ním už do ďalších projektov ísť nechce a radšej sa sústredí na vierohodných partnerov, autorovi článku nejako uniká.
Rusko s Čínou sa už dávno predviedli ako krajiny, ktoré kozmické programy dobre robiť vie. Tento rok má Rusko pripojiť k ISS svoj posledný modul, ale nabudúce by to chcelo urobiť so svojou stanicou alebo možno aj s čínskou. Obe strany, ruská s čínskou, sa určite môžu v kadečom prínosné dopĺňať a ťažko sa niektorá z nich bude správať tak zákerne, ako sa to deje teraz najmä v anglosaských krajinách Západu.
Čína, ktorá už má dobre vyskúšané kozmické lety s ľudskou posádkou, sa už pripravila na to, aby zvládla aj trvalú kozmickú stanicu, a tak jej prvý modul práve vzlietol na obežnú dráhu.
Ešte pred týmto štartom písal New Scientist: „
Čína sa chystá vypustiť prvé sekciu novej kozmickej stanice, čím sa rozbehne orbitálne konštrukčný projekt, ktorý by mal byť podľa očakávaní dokončený roku 2022, keď toto kozmické predmostie bude mať predstavovať štvrtinu veľkosti Medzinárodnej kozmickej stanice (ISS).“
Ďalej sa v článku píše: „Čínska kozmická stanica (CSS) bude 11. robotizovanou kozmickou stanicou, ktorá bola kedy postavená. Pre Čínu je to už tretia stanica, hoci tie predchádzajúce boli značne menšie. CSS bude o trochu väčšia ako Mir, sovietska vesmírna stanica, ktorá predchádzala ISS.“
Čínska sonda
Čínske ambície však nekončia na zemskom orbite. Krásne sa predvádza, ako má na to zvládať robotické misie do blízkeho kozmu zvlášť na povrchy iných kozmických telies ako Mesiac a Mars. Čína nedávno z Mesiaca po generáciách odmlky doviezla opäť mesačné vzorky a na orbite Marsu sedí jej sonda, ktorá sa chystá na povrch Marsu onedlho vysadiť prieskumné vozidlo. Ak teda dajú tieto dve krajiny svoje sily dohromady, tak možno čakať, že pre konkurenciu nebude ľahké s nimi držať krok.
Samozrejme kozmonautika v posledných desaťročiach, kedy chýbala výrazná konkurencia ako za čias kozmických pretekov pred niekoľkými generáciami, pomerne dosť stagnovala. A to sa dialo aj v rade ďalších odborov. Okrem toho sa z nej stal akýsi klub privilegovaných. Skupina Západných krajín síce prizvala Rusko ako v kozmických technológiách najrozvinutejšiu krajinu, ale iné krajiny, ktoré pred Západom neprejavovali dostatočnú submisívnosť, do vesmírnych programov nepúšťali ani takého giganta, ako Čína.
To by sa teraz malo o dosť zmeniť, pretože Rusko a Čína sa ku kozmickej spoluprácu stavajú veľmi inkluzívne a také kádrovanie, ako zo strany Západu, od nich čakať nemožno. Podľa čínskeho porekadla "ako na Zemi, tak na nebi," sa teda multipolárne usporiadanie a úsilie o skutočne voľnú spoluprácu prenáša do kozmu. Nesie to so sebou väčšiu rozmanitosť a konkurenciu, ktorá by mohla ukončiť tú éru určitej stagnácie, ktorú Zem pod bezkonkurenčným Západom postihla, takže by zase mohla prísť éra nového rozvoja a objavov.
