S názvami opatrne (Pavol Janík)

Zdroj: DAV DVA

Vo verejnej komunikácii aktuálne zarezonovali úvahy o pôvode názvu hlavného mesta Slovenska, ako aj otázka územia, ktoré je z nášho pohľadu Podkarpatská Rus a hľadiska Kyjeva Zakarpatská Ukrajina.

 

V načrtnutých súvislostiach a v  nadväznosti na môj článok Prebúdzanie zo snov o minulosti a budúcnosti, ktorý pôvodne vyšiel v revue DAV DVA 21. 7. 2020, si dovolím niekoľko ďalších faktografických poznámok: 

Súčasné meno dostala Bratislava  v roku 1919. Dovtedy bola v angličtine známa najmä pod nemeckým pomenovaním Pressburg, pretože v nej dlho dominovali po nemecky hovoriaci obyvatelia. Ďalšie alternatívne názvy mesta v minulosti zahŕňajú gréčtinu: Ιστρόπολις / Istropolis (čo znamená Mesto na Dunaji), latinčinu: Posonium, slovenčinu: Prešporok, češtinu: Prešpurk, maďarčinu: Pozsony, francúzštinu: Presbourg, taliančinu: Presburgo, rumunčinu: Pojon a srbčinu: Požun / Пожун. Žiada sa poznamenať, že bola hlavným mestom Uhorského kráľovstva (1536 – 1784) a sídlom uhorského parlamentu (1542 – 1848). Fakt je, že bola domovom mnohých slovenských, maďarských a nemeckých historických postáv i kultúrnych osobností.

 

Teritoriálny pojem Rus a národnostné označenie Rusín tiež treba vložiť do rozdielnych významových kontextov. Kým Podkarpatská Rus je relatívne malý región niekdajšej Habsburskej monarchie, neskôr Československa  a po II. svetovej vojne Sovietskeho zväzu, tak Rus v širšom územnom chápaní sa vzťahuje na celé bývalé Ruské cisárstvo, teda podstatne presahuje hranice dnešnej Ruskej federácie, ako aj Bieloruska a Ukrajiny. V rovnakom zmysle treba vnímať termín Rusíni – od slovanskej etnickej skupiny, ktorá podobne ako Lužickí Srbi nemá ani vlastný štát, až po nadnárodné spoločenstvo východných Slovanov.