Existuje rozšírený medzikultúrny stereotyp, ktorý naznačuje, že ateisti sú nedôveryhodní. Chýba im vraj morálny kompas. No je na tom niečo pravdy? Otázkou sa zaoberá portál iflscience.com.
Nová štúdia publikovaná v dokumente
PLOS One skúma vzťah medzi morálnymi hodnotami a náboženskou vierou. „Najbežnejším posolstvom z týchto štúdií je, že ľudia, ktorí neveria v Boha, majú iný morálny kompas. V skutočnosti zdieľajú mnoho rovnakých morálnych obáv ako veriaci. Sú to obavy o spravodlivosť a o ochranu zraniteľných osôb,"
uviedol autor štúdie Tomas Ståhl z University of Illinois v Chicagu.
Zdá sa, že na celom svete stále existujú všeobecné negatívne postoje k ateistom. V
prieskume Pew z roku
2019 v priemere 45 percent ľudí v 34 krajinách tvrdí, že viera v Boha je nevyhnutná, aby bol človek morálny a mal dobré hodnoty.
Iba 60 percent respondentov, ktorí sa
zúčastnili Gallupovho prieskumu, by v roku
2020 hlasovalo za ateistického kandidáta na prezidenta. Zatiaľ čo 95 percent by volilo katolíckeho kandidáta, 93 percent by volilo židovského kandidáta a 80 percent by volilo evanjelického kresťana.
Čo skúmali?
Štúdie v tomto dokumente skúmali, ako účastník podporuje slobodu / útlak a amorálne tendencie. Ako aj päť základov teórie morálnych základov: starostlivosť / škoda, spravodlivosť / podvádzanie, lojalita / zrada, autorita / podvracanie a svätosť / degradácia.
Prvé dve štúdie opísané v tomto dokumente použili na prieskum stoviek obyvateľov USA platformu Amazon Mechanical Turk, webovú stránku na zhromažďovanie odpovedí. Z týchto údajov sa zistilo, že religiozita nesúvisí s amorálnymi tendenciami a podporou slobody / útlaku. Ani s individualizáciou morálnych základov starostlivosti a spravodlivosti.
Zistilo sa však, že ateisti majú slabšiu podporu záväzných morálnych základov, ako je úcta k autorite, svätosť a lojalita v skupine.
Po Amerike a Švédsku
Druhé dve štúdie skúmali tisíce jednotlivcov po celej Amerike a Švédsku. Amerika je náboženskejšou krajinou, zatiaľ čo Švédsko je veľmi sekulárne. Údaje z týchto štúdií preukázali rovnaký vzorec výsledkov ako predchádzajúce dva.
Ako celok tieto výsledky podporujú predstavu, že morálny kompas ateistov je rovnako dobrý ako morálny kompas veriacich. Ateisti však s väčšou pravdepodobnosťou hodnotia morálnosť konania na základe jeho dôsledkov, zatiaľ čo veriaci majú sklon presadzovať morálne hodnoty, ktoré podporujú súdržnosť skupín.
Ako píše Ståhl v príspevku: „Ateizmus iba naznačuje absenciu náboženskej viery a nehovorí nič o tom, aké pozitívne morálne nastavenie má neveriaci človek.“
