Koalícia doteraz nepredstavila väčšie systémové zmeny v boji proti korupcii. Upozorňuje na to mimovládna organizácia Via Iuris. Zároveň kritizuje, že stále nebol sfunkčnený Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie.
Mimovládna organizácia pozorne sleduje aj navrhovanú novelu zákona o verejnom obstarávaní z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme rodina). „Je zrejmé, že samotný Úrad pre verejné obstarávanie je voči predbežne navrhovaným zmenám kritický. Preto bude dôležité sledovať tento proces, aby nevzniklo prostredie priaznivé na korupčné správanie sa orgánov verejnej moci v súvislosti s realizáciou verejných nákupov,“ uviedla pre TASR hovorkyňa Via Iuris Katarína Žitniaková.
Do oblasti právnej istoty a právneho štátu v roku 2020 zasiahla pandemická situácia. „Je pochopiteľné, že veľa právnych predpisov bolo prijímaných v zrýchlenom legislatívnom konaní, s veľmi obmedzenou možnosťou pre verejnosť zapojiť sa do ich pripomienkovania,“ dodala. Inštitút zrýchleného legislatívneho konania by mal byť využívaný len výnimočne. „Už dnes možno povedať, že prijatie viacerých zákonov bolo v tomto ohľade minimálne sporné,“ zdôraznila.
Z hľadiska posilnenia právnej regulácie fungovania inštitúcií a právneho štátu v roku 2020 považuje za podstatné dve zmeny. „Predovšetkým sú to legislatívne zmeny týkajúce sa voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, ktorých cieľom bolo upraviť proces výberu a voľby týchto kľúčových pozícií,“ doplnila s tým, že rozšírenie subjektov, ktoré môžu navrhovať týchto kandidátov, ich verejné vypočutia a verejná voľba prispievajú k zlepšeniu procesu výberu.
Za druhú kľúčovú zmenu považuje reformu súdnictva, v rámci ktorej bola novelizovaná aj Ústava SR. „V tejto súvislosti pozitívne hodnotíme vznik Najvyššieho správneho súdu, zmeny v zložení Súdnej rady, jej kompetencie, ako aj ďalšie dlhšie diskutované a navrhované zmeny,“ poznamenala. V rámci pozmeňovacích návrhov boli podľa Via Iuris do zmien v Ústave SR vložené aj také ustanovenia, ktoré by si vyžadovali širšiu odbornú diskusiu. „Napríklad pokiaľ ide o úpravu kompetencií Ústavného súdu SR vo vzťahu k preskúmavaniu ústavnosti ústavných zákonov,“ konkretizovala.
Organizácia víta aktivitu polície, ktorej cieľom je vyvodzovanie zodpovednosti voči všetkým bez ohľadu na ich politickú moc či postavenie vo vedení štátu. „Dôležité sa nám však javí aj to, aby boli všetky podozrenia dôsledne vyšetrené, aby bola dôkazná situácia od začiatku zatýkania či väzobného stíhania osôb čo najpevnejšia, aby sa v konečnom dôsledku podarilo trestné konania doviesť do konca tak, že bude trestná činnosť akejkoľvek osoby spravodlivo posúdená a odsúdená,“ doplnila.
Výzvou pre Slovensko v roku 2021 bude podľa Via Iuris reforma súdnej mapy, implementácia reformy justície vrátane vzniku Najvyššieho správneho súdu. Tiež náprava fungovania generálnej prokuratúry, Policajného zboru či Súdnej rady. „Jedna vec je úprava právneho rámca ich fungovania, prípadne výmena vedenia a ďalšia sú reálne zmeny, ktoré sa ešte len budú uplatňovať v praxi. Bude dôležité dbať na to, aby smerovali k reálnemu zlepšovaniu prístupu bežných ľudí k spravodlivosti, lebo to by malo byť ich cieľom,“ podotkla Žitniaková.
