Pred voľbami sa mojkali, po nich sa hašteria ako deti na pieskovisku. Reč je o lídroch koaličných strán OĽaNO a SaS. Hnutie Igora Matoviča však po voľbách stráca na obľube medzi ľuďmi, čo sa prejavuje aj na vyjadreniach jeho lídra. Ako sú na tom iné politické subjekty?
Nečakane ostré konflikty medzi SaS a OľaNO si všimli viacerí, vrátane politológa Radoslava Štefančíka, politológa a dekana Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave. „Premiér Igor Matovič sa stáva nepopulárnou osobnosťou vzhľadom na objektívne podmienky, ktoré zažívame s pandémiou koronavírusu a s ochorením COVID-19. Vôbec ma teda neprekvapuje, že opozičný subjekt kritizujúci vládne strany stúpa a, naopak, politická strana, ktorá zvíťazila vo voľbách, v súčasnosti klesá,“ vyjadril sa politológ pre prepad volebných preferencií OĽaNO a rastúci počet hlasov, ktoré získava Hlas-SD lídra Petra Pelegríniho,
informuje portál focus.hnonline.sk.
Pellegrini pozbieral aj hlasy nespokojných smerákov
[caption id="attachment_128557" align="alignleft" width="300"]
Peter Pellegrini. FOTO TASR - Ján Krošlák[/caption]
Politológ si myslí, že je to preto, lebo momentálne je veľmi veľa ľudí negatívne vymedzených a frustrovaných z aktuálnej situácie spojenej s pandémiou koronavírusu. „Samozrejme, koho iného z nej viniť, ak nie predsedu vlády?“ vraví Štefančík. Pomerne výrazne ale padajú aj preferencie Smeru-SD. „Ten upadá už dlhšie. Percentá mu klesali aj v období, keď bol jeho súčasťou Peter Pellegrini. Najvýraznejší pokles však zažil Smer práve po jeho odchode. Veľmi dôležité je, že Pellegrinimu sa pravdepodobne podarilo pozbierať hlasy voličov, ktorí síce v minulosti volili Smer, neboli ale spokojní s politickými rozhodnutiami Roberta Fica a zároveň nedôverovali ani vtedajším opozičným stranám,“ hovorí politológ na pád ešte pred pár rokmi najpopulárnejšej strany.
Na prepade Matovičovho hnutia sa zrejme odzrkadľujú aj konflikty medzi ním a šéfom SaS Richardom Sulíkom. „Tie je možné pozorovať prakticky od vzniku vládnej koalície. Treba povedať, že Sulík vystupuje v tomto spore ako racionálnejší, kým Matovič skôr podlieha emóciám. A volič sa skôr prikloní ku konkrétnym a racionálne znejúcim opatreniam než povedzme k emocionálnym výlevom predsedu vlády,“ konštatuje politológ, podľa ktorého Matovič prešľapuje na mieste, kým Sulík je pragmatickejším typom politika.
Od Matoviča utekajú najmä racionálnejší voliči
[caption id="attachment_169130" align="alignright" width="300"]
Premiér Igor Matovič. Foto: Facebook (Igor Matovič)[/caption]
Voliči Matoviča od neho očakávajú razantnejší a emocionálnejší postup, kým zo strany SaS ide skôr o ekonomickú politiku vlády. „Matovičovi sa podarilo pozbierať aj množstvo protestných hlasov voličov, z ktorých mnohí vnímajú určite aj ekonomické stránky politiky. Tí racionálnejší ale od neho utekajú až teraz, keď vidia, ako iracionálne sa niekedy správa v pozícii predsedu vlády,“ myslí si Štefančík, podľa ktorého ide zrejme Matovič tak ostro po svojich koaličných partneroch, pretože je to jeho štýl politiky.
Podobne sa správal k partnerom ešte v období, keď bol v opozícii. Rozhodne za jeho konaním nie sú pragmatické úvahy so zámerom zastaviť padajúce preferencie. Ak by rozmýšľal opačne, nešiel by do otvoreného konfliktu s koaličnými partnermi, lebo tu nejde len o Sulíka. Matovič totiž pravidelne napáda aj iných koaličných spojencov,“ vraví politológ.
Rakúsky kancelár označil slovenské testovanie na prítomnosť koronavírusu za úspech a chce ho napodobniť, čo by Matovičovi mohlo priniesť politické body. „Práve toto mu nemusí pomôcť, lebo mnohí ľudia s plošným testovaní nesúhlasili a dali sa otestovať len preto, že to potrebovali. A či s testovaním niekto v zahraničí súhlasí alebo nie, či ho vníma pozitívne alebo negatívne, nebude mať, podľa mňa, vôbec žiadny dosah na vnímanie politiky Igora Matoviča,“ myslí si Štefančík.
Strana Smer-SD sa začala ešte viac radikalizovať
[caption id="attachment_129231" align="alignleft" width="300"]
Predseda strany SMER-SD Robert Fico bez rúška predstúpil pred novinárov. Zdroj: TASR/Pavol Zachar[/caption]
V utorok sme si pripomenuli 31. výročie Nežnej revolúcie, ktoré využili odporcovia vlády na protestné zhromaždenie. Je správne, že sa celá vládna koalícia zjednotila a ľuďom neodporučila zúčastniť sa na tomto podujatí? Prirodzene, nič iné im ani nezostávalo vzhľadom na to, že tieto protesty neboli legálne a povolené. To je jedna vec. Druhá vec je, že na protestoch sa zúčastnili nielen futbaloví chuligáni, ale aj extrémisti, či už ľavicoví alebo pravicoví. Je teda pochopiteľné, že vládna koalícia tento typ protestu odsúdila.
Na výročie Nežnej revolúcie boli v uliciach tisíce ľudí na nepovolených demonštráciách, pričom expremiér Fico protestujúcich podporil. „Radikalizácia strany Smer sa dala predpokladať už po odchode Petra Pellegriniho. Napokon, Robert Fico bol vo svojich vyjadreniach radikálny už v minulosti, ba nedávno si do najbližšieho tímu zobral aj súčasného podpredsedu strany Ľuboša Blahu, ktorý má extrémistické názory. Dalo sa teda očakávať, že politika Smeru nebude založená už len na typický ľavicový populizmus, ale skôr národno-sociálny prízemný populizmus,“ pridáva politológ.
Voliči Za ľudí boli zameraní na osobnosť Kisku
[caption id="attachment_97626" align="alignright" width="300"]
FOTO TASR - Jakub Kotian[/caption]
Na Smer-SD sa upriamuje pozornosť aj pre policajnú akciu Očistec, keď vzali do väzby a obvinili zo založenia zločineckej skupiny ľudí bývalých najvyšších funkcionároch Policajného zboru, ktorí by v tomto systéme neexistovali, keby na to nemali dostatočné politické krytie. „Ak je najvyšší predstaviteľ polície obvinený z organizovaného zločinu, tak si nemôžeme nahovárať, že o tom všetkom nevedela vláda a politické strany, ktoré ju tvorili. Myslím si preto, že súčasné aktivity Roberta Fica sú motivované snahou odkloniť pozornosť od tejto mimoriadne závažnej kauzy,“ pridáva politológ názor na akciu NAKA.
Prepad pod hranicu zvoliteľnosti do parlamentu ale zaznamenala aj strana Za ľudí čo potvrdzuje, že to bol iba jednorazový projekt Andreja Kisku. „Podľa jedného prieskumu verejnej mienky to bola práve strana Za ľudí, ktorej výrazná časť voličov sa nerozhodovala podľa programu, ale podľa sympatií k jej lídrovi. Mnohí voliči tejto strany boli teda zameraní predovšetkým na osobnosť Andreja Kisku bez ohľadu na to, čo ponúkal volebný program strany a preto sa dá pochopiť, že po jeho odchode z politiky stratila strana výraznú časť svojich voličov,“ vysvetľuje Štefančík, podľa ktorého tváre, ktoré strana okrem Kisku ponúkla, voličovi jednoducho nič nehovorili.
Matovičovi sa najlepšie spolupracuje s Kollárom
[caption id="attachment_83329" align="alignleft" width="300"]
Boris Kollár / Sme rodina[/caption]
Po Andrejovi Kiskovi prevzala vedenie strany Veronika Remišová, ktorá sa stala v novej vláde vicepremiérkou. “Zdá sa mi ako človek na nesprávnom mieste, lebo podľa mňa pôsobí nekompetentne. Remišová z čias opozície nie je tá istá osoba ako Remišová, ktorá momentálne vedie jedno z ministerstiev,“ vraví politológ na margo vicepremiérky, ktorá sa najnovšie tiež pustila do ostrých výmen názorov s Matovičom. Lenže práve to môže to naznačovať jej snahu vymedziť sa voči premiérovi a získať späť stratenú dôveru voličov. „Určite áno, no nemyslím si, že sa strane Za ľudí na čele s ňou podarí vrátiť sa späť do hry a obhájiť minimálne výsledok z februárových parlamentných volieb. Nie je to však len o nej, ale aj o ďalších ľuďoch, ktorí nie sú až takí dominantní mienkotvorní činitelia napriek tomu, že ich morálny alebo odborný profil je veľmi silný,“ myslí si politológ.
Štvrtým do partie je Boris Kollár a jeho Sme rodina, okolo ktorého je aktuálne ticho a nikto naň neútočí. „Sme rodina je hlavne Boris Kollár, ktorí sa momentálne zotavuje po ťažkej autonehode, za stranu však vystupujú aj iní predstavitelia. Má poslancov i ľudí vo vláde, takže zase nie je dôvod voliť úplne rozdielnu taktiku na Sme rodina než na nejakú inú politickú stranu. Zrejme tam skutočne nie je dôvod, aby Igor Matovič Sme rodinu kritizoval,“ zhodnotil politológ aj posledného člena koalície, ktorý sa, na rozdiel od SaS či Za ľudí do roztržky s OĽaNO zatiaľ nedostal. „Je to ale preto, že Igorovi Matovičovi sa od začiatku fungovania tejto vládnej koalície veľmi dobre spolupracuje práve s Borisom Kollárom. Vyzerá to tak, že Kollár drží slovo, je na strane Matoviča a neprovokuje ho kritickými statusmi na sociálnych sieťach, ktoré by mohli naštartovať jeho emocionálne procesy,“ dodáva Štefančík.
Na rozpad koalície je mementom Radičovej vláda
[caption id="attachment_118997" align="alignright" width="300"]
Iveta Radičová. FOTO - TASR[/caption]
Ku konfliktom ale dochádzalo aj za vlády Ivety Radičovej, preto je na mieste otázka, či má súčasný kabinet šancu riadne dovládnuť, alebo Pellegrini a Fico budú úspešní v úsilí o dosiahnutie predčasných volieb. „Veľmi dôležitý fakt je, že síce Iveta Radičová bola premiérkou, ale predsedom SDKÚ bol Mikuláš Dzurinda, ktorý podľa rozličných svedectiev za vtedajšou premiérkou úplne nestál. Bolo verejným tajomstvom, že vzťah medzi nimi dvoma je napätý, ba že Dzurinda už pri tvorbe Radičovej kabinetu, ale aj pri jeho páde, mal úplne iné plány, ako legislatívne obdobie dokončiť. Situácia sa mu však vymkla z rúk a výsledok je dnes každému známy,“ konštatuje Štefančík na obdobie vlády Ivety Radičovej, ktorá podľa neho nebola silnou predsedníčkou vlády, pretože mala slabú podporu vlastnej strany.
Naopak, Igor Matovič má plnú podporu v rámci OĽaNO a navyše je viacerými koaličnými poslancami len trpený. „Avšak práve skúsenosť z volieb v roku 2012 musí byť akousi výstrahou a Damoklovým mečom pre každého člena koalície, ktorý by zvažoval, že pomôže dostať Igora Matoviča z jeho súčasnej pozície. Istá nespokojnosť tu určite je, ale každý si musí uvedomiť, čo môže prísť po prípadnom páde súčasnej vlády,“ pridáva politológ názor na možný rozpad súčasnej koalície, uvádza v závere portál focus.hnonline.sk.
Kto je politológ Radoslav Štefančík
Vyštudovaný politológ a germanista je dekanom Fakulty aplikovaných jazykov na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Svoj druhý magisterský titul z politológie si urobil na Univerzite Friedricha Schillera v Jene. V Nemecku získal štipendium nemeckého Spolkového snemu, kde absolvoval stáž v kancelárii poslanca za CSU. Má za sebou postdoktorandské pobyty v Nemecku a v Rakúsku.
