Japonského premiéra podozrievajú z plánov vytvorenia ázijského NATO pod záštitou USA (Anatolij Koškin)


Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Od januára sa mení suma, ktorú môžete dostať


Jiří Paroubek tvrdí, že Rusko zasiahlo kľúčové body Ukrajiny. Varuje: o pol roka môžu byť podmienky pre Kyjev oveľa horšie.

Výlet za dubákmi a kozákmi sa pre dve Martinčanky skončil nepríjemným stretnutím. Z domnelého medveďa sa vykľul muž.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Protislovenské médiá namiesto tlaku na mier zarábajú na príručkách, čo robiť v prípade vojny.
Chmelár otočil zrkadlo na Brusel: „Pozdravujte svojich spojencov!“
Sloboda bez zábran? Učiteľka varuje pred radikalizáciou mladých a stratou autorít.


Komentáre
31. 10. 2025
Komentár Anatolija Koškina (Fond strategickej kultúry)
ASEAN sa však nechce dostať pod kontrolu USA a Japonska
Podľa zavedenej tradície každý novozvolený predseda vlády Japonska uskutoční svoju prvú zahraničnú návštevu k suzerénovi, čiže do Spojených štátov. Avšak vo Washingtone v týchto dňoch čas na Japoncov nemajú: prezidentské preteky sú v plnom prúde, od výsledkov ktorých bude závisieť veľa, ako pre samotnú Ameriku, tak aj pre jej satelitné krajiny. Na diplomatický debut boli preto vybrané krajiny druhého stupňa, ktoré sú potenciálnymi spojencami Japonska v navrhovanom bloku - Vietnam a Indonézia. Je pravda, že zatiaľ nie je jasné, v akej podobe sa tento nový blok môže zjaviť.
Podozrenia ohľadne geopolitických plánov Tokia zazneli ešte pred začiatkom zahraničných ciest
[caption id="attachment_168973" align="alignleft" width="300"] JB 16 Nonthaburi - Poradca americkej národnej bezpečnosti Robert C. O'Brien (piaty zľava) a thajský premiér Prajut Čan-o-ča (šiesty sprava) pózujú s lídrami ASEAN-u počas spoločnej fotografie na summite Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) - USA v thajskom meste Nonthaburi 4. novembra 2019. / TASR/AP[/caption] [caption id="attachment_168972" align="alignright" width="300"] Na snímke uprostred americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, vpravo jeho japonský rezortný kolega Táro Kóno a vľavo juhokórejská šéfka diplomacie Kang Kjong-wha po spoločnom rokovaní v rámci summitu ministrov zahraničných vecí Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) s partnerskými krajinami vrátane USA. V thajskom Bangkoku 2. augusta 2019. / TASR/AP[/caption] [caption id="attachment_168971" align="alignleft" width="300"] Čínsky minister zahraničných vecí Wang I (vľavo) sa rozpráva so svojím americkým rezortným partnerom Mikeom Pompeom počas ich stretnutia na schôdzke ministrov zahraničných vecí Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Bangkoku 1. augusta 2019. / TASR/AP[/caption]
Podľa mnohých politikov a pozorovateľov je dôvodom obáv to, že ‘’štvorka’’ na čele s USA uvažuje o spojenectve zameranom proti Čínskej ľudovej republike. ASEAN by rád videl regionálny blok nie ako nástroj zadržiavania kohokoľvek, ale ako úniu založenú na otvorenosti, transparentnosti, zapojení všetkých strán vrátane Číny a dodržiavaní medzinárodného práva. ASEAN navyše vidí v takomto združení svoju vedúcu úlohu a nechcel by sa dostať pod vedenie USA a Japonska. Krajiny ASEAN by zároveň chceli, aby sa aktivita Japonska netýkala ani tak spojenia vojenských blokov, ako skôr spolupráce, najmä v boji s koronavírusom. Podľa slov námestníka indonézskeho ministra zahraničných vecí Mahendru Siregara v Jakarte sú zjavne nespokojný s nedostatočnou pomocou Tokia pri vývoji vakcín, liekov a vybavenia. Diplomat navyše poukázal na to, že krajiny ani nie sú schopné vyriešiť otázky, ktoré sa týkajú vytvorenia mechanizmu vzájomných pracovných ciest.
Aj keď Suga tvrdí, že „sloboda a otvorenosť v indicko-pacifickom regióne je nevyhnutná na udržanie stability v ňom“, podozrievajú ho, že sa v Ázii a Tichomorí spolu s USA usiluje o zostavenie vojenského bloku podobného NATO. To japonského premiéra prinútilo zopakovať, že „Japonsko je proti akýmkoľvek aktivitám, ktoré povedú k zvýšeniu napätia vo Východočínskom a Juhočínskom mori“ a že „Tokio nemá za cieľ vytvoriť „ázijské NATO“ na zadržiavanie konkrétnej krajiny“.

Vplyvné japonské noviny The Japan Times sa však domnievajú, že cesta japonského premiéra je súčasťou úsilia Japonska o posilnenie väzieb s kľúčovými krajinami regiónu pre obavy z „rastúcej asertivity Číny“. Suga s tým nesúhlasí a naďalej hovorí o mierových plánoch Tokia. „Japonsko je proti akýmkoľvek aktivitám, ktoré vedú k eskalácii napätia v Juhočínskom mori. Dovoľte mi znovu zdôrazniť dôležitosť toho, aby sa všetky krajiny zaoberajúce sa problémami Juhočínskeho mora neuchyľovali k použitiu sily alebo nátlaku, ale aby sa usilovali o mierové riešenie sporov na základe medzinárodného práva’’, - uviedol japonský premiér na tlačovej konferencii v Jakarte. Na priamu otázku, či má Japonsko v úmysle vytvoriť ázijskú verziu Organizácie Severoatlantickej zmluvy, Suga odpovedal: „Naša reakcia v Juhočínskom mori nie je namierená proti nijakej krajine“.
Avšak, The Japan Times pripomína, že cesta Sugu do juhovýchodnej Ázie nasledovala po ‘’strategickom dialógu’’ Quad (Quadrilateral Security Dialogue, QSD, Quad), ktoré sa konalo v Tokiu v októbri - štvorstranné bezpečnostné stretnutie - neformálnej skupiny pozostávajúcej z Indie, Austrálie, Japonska a Spojených Štátov, ktoré Washington považuje za hrádzu proti rastúcemu vplyvu Číny. Zjednotenie týchto štyroch štátov ako „mini-NATO“ vtedy Čína odsúdila.
„Suga musí vyvážiť hlboké hospodárske väzby Japonska s Čínou s bezpečnostnými obavami, vrátane rastúceho tlaku Pekingu brániť svoje nároky na sporné ostrovy vo Východočínskom mori. Niektorí v jeho vládnucej strane chcú vidieť oveľa tvrdšiu líniu najmä po tom, ako sa vzťahy za jeho predchodcu Šinzó Abe zlepšili“ uvádzajú noviny.

Vo vzťahu k susedným štátom odznelo jednoznačné vyhlásenie Sugu, že „Japonsko je odhodlané brániť svoje územie, teritoriálne vody a vzdušný priestor“ ; japonský premiér dodal, že Tokio je tiež proti aktivitám spôsobujúcim napätie vo Východočínskom mori. S najväčšou pravdepodobnosťou ide v prvom rade o teritoriálny spor medzi Japonskom a Čínou a Taiwanom o vlastníctvo ostrovov Senkaku, ale ako viete, japonská vláda považuje Kurilské ostrovy patriace Rusku a ostrovy Tokdo patriace Kórejskej republike za „svoje“.
Niekoľko členských štátov združenia ASEAN vedie teritoriálne spory s Čínou v životne dôležitom Juhočínskom mori, no boja sa ho odpudiť ako svojho hlavného ekonomického partnera a zapojiť sa do konfrontácie medzi Washingtonom a Pekingom. V metropole Číny samozrejme pozorne sledovali rokovania Sugu s vodcami Vietnamu a Indonézie a sú si vedomí, že tieto krajiny nie sú ochotné ťahať za Američanov a Japoncov ‘’horúce gaštany z ohňa“. Dá sa očakávať, že v Pekingu prijmú príslušné kroky, aby bloku namierenému proti ČĽR pod záštitou USA a Japonska zabránili.
Japonská vláda navyše zrušila povojnové zákazy vývozu zbraní japonskej výroby. Dôležitým cieľom cesty Sugu do Vietnamu a Indonézie bolo spropagovať takéto vojenské vybavenie na trhoch juhovýchodnej Ázie. A dalo by sa povedať, že tu dosiahol určitý úspech. Denník The Japan Times uvádza, že počas návštevy sa Suga s indonézskym prezidentom Joko Widodom dohodol na urýchlení rokovaní o vývoze japonskej vojenskej techniky a technológií do Indonézie a na skorom stretnutí ich ministrov obrany a zahraničných vecí. V Hanoji sa japonskí líder a jeho vietnamský kolega Nguyen Xuan Phuc v zásade dohodli na "pakte o vývoze vojenského materiálu a technológií».
Takéto dohody sú určite koordinované s Washingtonom. Nech už o tom hovorí Suga čokoľvek, na pozadí zhoršujúcich sa vzťahov s Pekingom majú záujem obkľúčiť Čínu a vytvoriť okolo nej zónu nepriateľských krajín. A obavy The Jakarta Post týkajúce sa zapojenia Indonézie a celého združenia ASEAN do protičínskej stratégie Washingtonu a Tokia sú celkom oprávnené.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.