Bulvár

Rudolf Hrušínský: V týchto dňoch by mal 100 rokov!

Autor: Timotej Dudka
Publikované: 18. 10. 2020 13:55
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov

Presne na deň je to 100 rokov, od kedy sa narodil herecký velikán Rudolf Hrušínský (†73). Portál Blesk preto priniesol rozhovor o tom, ako mu jeho výročie zničil koronavírus alebo aké rituály a povery uznával. O zosnulej legende sa rozhovoril jeho syn, šéf Divadla Na Jezerce, Ján Hrušínský (65).

Je pravda, že ste chceli v divadle venovať celý mesiac vášmu otcovi?

„Presne tak. Okrem knihy Rudolf Hrušínský 100 rozmarných rokov sme vydali aj nepredajný kalendár z otcových fotografií. Kniha sa od októbra predáva nielen v kníhkupectve, ale aj v našom divadle. A ten kalendár mali diváci dostávať v divadle ako darček k zakúpeným vstupenkám alebo k zakúpenej knihe.“

A slávnostný krst knihy? Mali ste krstného otca?

„Samozrejme. Slávnostný krst knihy bol v divadle naplánovaný na 15. októbra. Krstným otcom mal byť Zdeněk Svěrák a prítomným hosťom by zahrali a zaspievali kamaráti z Monkey Business Matěj Ruppert a Roman Holý. A knihu by som pochopiteľne krstil aj ja a môj brat Rudolf.“ „Iste. Veľa ich na svete už nie je, ale tešili sme sa na Jiřího Suchého, Blanku Bohdanovú, režisérov Františka Filipa a Hynka Bocana alebo výtvarníka Theodora Pištěka.“ „Tak to je bez pochýb. Na záver oslavy sme tiež mali v pláne pustiť prítomným znamenitý desaťminútový dokument Jiřího Menzela Život za desať minút, ktorý je celý zostavený z otcových filmových úloh od roku 1936 až do tej poslednej v televíznom filme Noc rozhodnutí, kde otec stvárnil prezidenta Emila Háchu. Covid-19 nám toto všetko bohužiaľ zarazil.“ „Dal mi skvelú radu do života. Keď som mal asi šesť alebo sedem rokov, naučil ma plávať. Spustil ma zvoľna do Lužnice, bez toho by ma pridržiaval. Aj keď bol vedľa mňa a zakročil by, keby bolo treba, chcel, aby som plával sám. Odvtedy viem, že pokiaľ sa človek nechce utopiť, musí vo všetkom v živote plávať sám!“ „Otec divadlo miloval. Svoju prvú rolu dostal od svojho otca Rudolfa Hrušínskeho najstaršieho a ja som zase dostal svoju prvú rolu v divadle od neho. Pripadalo mu preto prirodzené, aby sme s bratom rodinné remeslo prevzali a pokračovali v ňom. Skrátka odovzdávať remeslo z otca na syna bývalo za jeho čias bežné.“ „Asi ako každý herec bol ľahko poverčivý. Vedel, že v divadle sa nepíska, pretože by vás potom mohli vypískať diváci. Netlieska sa pri skúškach, pretože by potom nemuseli zatlieskať. A neďakuje sa, keď vám niekto popraje zlom väz, pretože by to potom naozaj nemuselo dobre dopadnúť.“ „Bol vášnivým rybárom a najlepšie si vždy odpočinul na chate v Planej nad Lužnicí. A tam sa pri rieke naozaj často učil role. Pamätám si, ako nad ním stála mamička so scenárom v ruke a hovorila mu - nie, Rudolf, tak to tam nie je! Musíš povedať: Tento spôsob leta zdá sa mi trochu nešťastným...“