Duše po smrti neodchádzajú hneď, najmä pokiaľ ich nechcú pustiť pozostalí tvrdí český lovec duchov.
Nielen v Amerike sú známe tímy expertov na paranormálne javy, aj Česko má svojho lovca duchov. Je ním Jaroslav Drábek zo Šlapaníc na Brnensku. S členmi svojho tímu zachytil za posledné roky desiatky takzvaných EVP (Electronic Voice Phenomena) nahrávok. Práve fenomén elektronického hlasu je pre lovcov duchov jedným z mnohých dôkazov, že komunikácia s duchmi je možná, popísal jeho praktiky týždenník 5plus2, ktorý citoval portál idnes.cz.
Ako uvádza Jaroslav Drábek, duše po smrti neodchádzajú hneď. Najmä pokiaľ ich nechcú pustiť pozostalí. Slová ako „Čo si mi to urobil, ako si ma mohol opustiť,“ vraj môžu spoločne s vôľou trúchliaceho v podstate fungovať ako kotva.
Väčšina duší tu zostáva
„V drvivej väčšine prípadov, ktoré sme za posledných 16 rokov zmonitorovali, tu duše zostávajú. Potom môže dochádzať k tomu, čo sa často hanlivo nazýva strašením,“ povedal Drábek, ktorý dáva prednosť výrazu „aktivita“.
Tá sa podľa neho môže priamo úmerne zvyšovať s tým, ako intenzívne rodina či blízky človek po zosnulom trúchli a volá po ňom. Zapaľovanie sviečok pri fotografii milovaného a vytváranie oltárikov je podľa Drábka ďalším putom, ktoré zosnulého drží na mieste.
V spojitosti so "strašením" sa často podľa odborníkov spomína takzvaný "poltergaist", alebo buchotajúci duch, ktorý sa prejavuje najrôznejším šramotením, búchaním, presúvaním nábytku a v niektorých medializovaných prípadoch i samozapaľovaním.
Ide však skôr o prejav než o samostatnú entitu. Tou sú naopak takzvaní revenanti alebo navrátilci. Predstavujú čosi medzi mrtvým a živým človekom. Najčastejšie sa podľa rôznych svedectiev revenant objavuje ako tmavá silueta, alebo tieň. „Každý človek ich ale môže vidieť inak, pretože mozog si tento vnem spracuje do istej miery po svojom. Môže tiež vstupovať do snov,“ vysvetľuje Drábek pre týždenník 5plus2. S týmto druhom entity možno komunikovať, dopĺňa.
Revenanti môžu byť napríklad aj „pomstychtiví“. „Žena, ktorá bola znásilnená a zavraždená beštiálnym spôsobom, sa po smrti mstí mužom napríklad tým, že ich škrtí. I taký prípad sme riešili,“ tvrdí šéf lovcov duchov.
Hnilobný zápach
Zlú energiu signalizuje napríklad smrteľný zápach, ako to bolo v jednom starom obydlí v Halenkoviciach pri Zlíne. „Zavolali nás tam dvaja bratia, ktorí tu kúpili dom a začali s rekonštrukciou. Keď zarezali do prvého trámu, zjavila sa im žena odetá celá v čiernom. Jeden z nich tvrdil, že ho dokonce poškriabala. Keď sme domom prechádzali, udrel nás do nosu otrasný hnilobný zápach, napriek tomu jeho zdroj sme nikde nenašli. V dome nič nebolo. Je to jeden z prejavov entít, ktorý si nesú so sebou preto, aby nás ľudia odstrašili,“ popisuje Drábek podľa portálu idnes.cz.
Zároveň ale dodáva, že veľa vecí si ľudia často privodia sami svojím vlastným strachom. „Pred časom sa nám ozvala jedna žena s tým, že sa jej na chrbte objavujú nevysvetliteľné škrabance. Poradil som inému mužovi zaobstarať si infrakameru, ktoré sa už dajú bežne zohnať na internete a zapnúť si ju v noci, keď pôjdu s manželkou spať. Nakoniec sa ukázalo, že sa v spánku poškriabala sama,“ spomína.
Zvláštnym typom javu, s ktorým sa lovci duchov čas od času stretávajú, je takzvané reziduálne strašenie. To sa od skutočných paraaktivít líši tým, že býva zachytené v časovej slučke. „Keď sa napríklad v stredoveku odohrala na nejakej ceste lúpežná vražda, na mieste uviazli v časovej slučke tí, ktorí vtedy prišli o život. A tak sa môže stať, že keď sa na ono konkrétne miesto vypravíte v deň a čase, keď k hroznému činu došlo, môžete vidieť šermujúce postavy. Budete si myslieť, že sú to duchovia. Ide ale len o reziduálne strašenie,“ vysvetľuje lovec duchov.
Nepredajná nehnuteľnosť
Horšie ale podľa odborníka je, keď nebohí s odchodom nesúhlasili. "S tým potom nie je možné čokoľvek urobiť. Môžete povolať kňaza a ani ten nič nezmôže. Skrátka sú na mieste ďalej,“ dodáva s tým, že nehnuteľnosť, v ktorej entita zostane, je nielen neobývateľná, ale i prakticky nepredajná.
Ak obyvateľ domu zistí, že se u neho doma deje niečo nevysvetliteľné, je podľa Drábka istejšie situáciu riešiť a nespoliehať na to, že by medzi ním a jeho „domácim duchom“ mohla fungovať vzájomná symbióza na princípe „keď ja nechám teba, ty necháš mňa“.
A to z jedného jednoduchého dôvodu: „Môžete sa posilniť sebavedomím a vierou, že vám neublíži, pretože ani vy mu nechcete ublížiť. Áno, môže to tak fungovať. Rovnako tak je ale možné, že si entita začne privlastňovať stále väčšie a väčšie časti domácnosti. Prejavy sa stanú častejší a otázkou potom už nebude, či ona vadí vám, ale či vy nevadíte im.“
