Pamätám si výrok Fica, keď povedal, že SaS sa musela zblázniť, keď navrhla na post podpredsedu parlamentu pána Galka, źe ho v žiadnom prípade voliť nebude, reagoval Hrabko na nezvolenie Blahu.
Od predsedu vlády ľudia neočakávajú, že bude pred kamerami rozoberať rôzne možnosti a úvahy o tom, ako by sa teoreticky mohla situácia riešiť, to majú robiť experti z jednotlivých rezortov. Od premiéra sa očakáva, že bude ľudí informovať o dôležitých politických rozhodnutiach. V diskusii na Tablet.tv to povedal publicista Juraj Hrabko.
„Premiér Matovič má naozaj enormné nasadenie, ale nie efektívne. Nechcem ho v tejto chvíli veľmi kritizovať, ale mal by sa viac spoľahnúť na svojich spolupracovníkov. Nemôže robiť päť tlačoviek denne a na každej dve hodiny rozprávať. Od toho, čo vie, až po to, čo nevie a medzitým o tom, že to môže byť tak, alebo aj inak,“ povedal Hrabko.
Členovia súčasnej vlády, nie iba premiér, podľa Hrabka často prichádzajú na verejnosť s
„nedovarenými“ riešeniami, ktoré sa potom korigujú až v závislosti od reakcií verejnosti.
„Muchy treba vychytať, niečo naozaj prinesie prax, ale niečo by mohla priniesť aj rozvážna odborná diskusia ešte pred politickým rozhodnutím,“ povedal na margo iniciatívy ministra školstva Gröhlinga sprístupniť školské jedálne na varenie pre dôchodcov. V aktuálnej podobe, teda ako možnosť pre samosprávy nechať pripraviť jedlo, ktoré sa bude rozvážať, je podľa Hrabka iniciatíva už pozitívna, jej pôvodne komunikovaná podoba však mala nedostatky.
Aktuálne sprísnenie opatrení v obchodoch, vrátane povinného poskytovania dezinfekcie alebo rukavíc, určenia špeciálnych hodín na nákupy pre dôchodcov či maximálny povolený počet ľudí v predajni, hodnotí Hrabko pozitívne. Za predčasné však označil uvoľňovanie opatrení a otváranie ďalších prevádzok ako sú napríklad stanice STK či emisných kontrol.
„Prím tu hrali zrejme ekonomické dôvody, osobne si myslím, že by nám neuškodilo ostať ešte v tom režime, v ktorom sme boli,“ povedal.
„Je to ústupok a neviem, či vhodný. Nepoznám krajinu, v ktorej sa pri rastúcom počte nakazených podmienky uvoľňujú. Všade inde sa za takýchto okolností nemenia alebo ešte sprísňujú,“ dodal.
Aj pri sprísňovaní podmienok však podľa Hrabka existujú určité limity, úplné zastavenie pohybu na úrovni celého štátu na tri týždne podľa neho reálne nie je.
„Keby to tak bolo, bolo by to fajn. Celý svet by sa na tri týždne vypol a bolo by po epidémii. Ale takto to nefunguje a tobôž by to nefungovalo, ak by to urobilo iba Slovensko,“ konštatoval.
„Nie sme na jednej lodi, sme v jednej kaši a snažíme sa z nej vyhrabať. V tom nám môžu pomôcť iba odborníci, tí najlepší z najlepších. Ale na konci dňa musí prísť politické rozhodnutie: Bude to takto. A tej zodpovednosti sa premiér, ani vláda a parlament zbaviť nemôžu. To nemôže nahradiť nejaký prieskum,“ reagoval na úvahy o sondovaní názorov širokej verejnosti na navrhované opatrenia.
Boj s koronavírusom
Slovenská republika je však podľa neho zatiaľ v boji s koronavírusom úspešná, na čom má zásluhu disciplína Slovákov, ale aj konkrétne kroky bývalého a súčasného kabinetu.
„Chyby sa vychytávajú za pochodu, ale v podstate išlo o to získať čas a pripraviť nemocnice na nárast počtu pacientov. Ak by sa nič neurobilo, nemocnice nie, že ľahnú popolom, ale aj zdravotníci ochorejú. Treba pre nich zabezpečiť všetko, čo potrebujú, rúška, obleky, okuliare. a potom dúfať, že sa priebeh epidémie udrží pod kontrolou,“ povedal Hrabko.
Na otázku, či sa vláda rozhodla správne, keď sa snaží pomôcť ekonomike skôr adresnou ako celoplošnou podporou, Hrabko odpovedal, že adresná pomoc nemusí byť automaticky pomalá a neefektívna.
„Nie som odborník , ale myslím si, že podmienky sa nastaviť dajú. Niektorí pomoc jednoducho nepotrebujú a peňazí nie je nazvyš,“ povedal.
Parlamentné výbory a programové vyhlásenie vlády
Na margo opakovanej neochoty parlamentej väčšiny zvoliť na čelo ľudskoprávneho výboru parlamentu Ľuboša Blahu (Smer-SD) a Osobitného kontrolného výboru NRSR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva (VOS) Mariana Kotlebu (ĽS NS), Hrabko povedal, že by opozícia mala navrhnúť iné osoby.
„Opozícia tam reálne mohla mať svojich predsedov, ale trvá na persónach. Pamätám si výrok Roberta Fica, keď svojho času povedal, že SaS sa musela zblázniť, keď navrhla na post podpredsedu parlamentu pána Galka. źe ho v žiadnom prípade voliť nebude,“ pripomenul Hrabko.
„Toto nie sú personálne čistky, miesta predsedov výborov patria opozícii, ale je na jej zodpovednosti, koho tam nominuje. Pán Pellegrini sa stal podpredsedom NR SR s vyšším počtom hlasov, ako dostal podpredseda za SaS,“ dodal Hrabko.
Aktuálne sú všetky koaličné strany v procese prípravy Programového vyhlásenia vlády.
„Koaličná dohoda by mala upravovať iba vnútorné fungovanie v rámci koalície, do nej nám nič nemusí byť. Na rozdiel od Programového vyhlásenia vlády, ktoré je kontrolovateľné nie iba ľuďmi, ale najmä parlamentom,“ povedal.
„To znamená, keď Programové vyhlásenie vlády získa dôveru parlamentu, získa parlament právo vládu alebo jej člena odvolať vyslovením nedôvery. To v dnešnej situácii urobiť nemôže. Keďže vláda zatiaľ nemá dôveru parlamentu, nemôže si ju parlament vziať späť,“ dodal Hrabko.
Programové vyhlásenie vlády je podľa neho cestovná mapa, ktorou si táto vládna koalícia uloží, čo by chcela urobiť za nasledujúce štyri roky.
„Najprv niečo spíšu ministri na svojich ministerstvách a potom sa to za účasti odborníkov všetkých zúčastnených strán "učeše" na Úrade vlády. Vláda to schváli a ide s tým do parlamentu. Musí to urobiť do 30 dní od svojho vymenovania, ktoré prebehlo 21. marca. Koľko bude potom trvať samotné rokovanie o Programovom vyhlásení vlády v parlamente, je na parlamente samotnom,“ uzavrel Hrabko.
.jpg)
