Podľa analytika Tatra banky Tibora Lörincza môže aj v prípade, že sa situácia v súvislosti s koronavírusom začne zlepšovať už v apríli, rast slovenského hospodárstva spomaliť na polovicu z pôvodne očakávaných zhruba 2 %.
Ekonomický dopad šírenia nového koronavírusu a nadväzujúcich opatrení je podľa analytikov momentálne ťažko vyčísliteľný, isté však je, že to výrazne pocíti aj slovenská ekonomika. Doteraz očakávaný zhruba dvojpercentný hospodársky rast na tento rok je tak už zrejme nereálny.
Ak by aj totiž negatívna situácia v súvislosti s koronavírusom trvala iba niekoľko týždňov, hospodársky rast by tento rok výrazne spomalil. Následne by sa však mohol opäť postupne oživovať.
"Situácia je zatiaľ veľmi nejasná. Je takmer isté, že negatívne zasiahla svetovú aj slovenskú ekonomiku, zatiaľ ale nevieme, ako veľmi," uviedol pre agentúru SITA analytik Tatra banky Tibor Lörincz. Najhoršie scenáre však hovoria možno v súvislosti s trvaním krízového stavu až o roku, prípadne roku a pol.
"V tejto neistote je náš stredný scenár, že situácia ohľadom koronavírusu by sa mohla začať zlepšovať niekedy v apríli. V tom prípade by odhad rastu slovenskej ekonomiky klesol z približne 2 % na asi 1 %, ale tento pokles by nemal mať dlhodobé následky a rast v roku 2021 by mal ostať nezmenený, možno aj trochu vyšší pre bázický efekt," dodal Lörincz.
Ako doplnil analytik VÚB banky Michal Lehuta, slovenské hospodárstvo sa môže pripraviť na dva negatívne šoky. Ten prvý príde vplyvom poklesu dopytu zo zahraničia, najmä z krajín Európskej únie, do ktorých najviac vyvážame. Oslabenie by mohli ukazovať už čísla zahraničného obchodu za február, výraznejší pokles sa však očakáva za marec.
Druhý šok pre ekonomiku však príde z domáceho prostredia, vplyvom rušenia podujatí, zatvárania škôl a pravdepodobného ďalšieho šírenia nákazy. "Trpieť budú logicky najviac odvetvia dopravy, kultúry, turizmu, ale aj predaj tovarov dlhodobej spotreby, ako sú napríklad autá. Práve preto môže byť slovenská ekonomika postihnutá viac ako iné," tvrdí Lehuta.
Ekonóm inštitútu INEKO Peter Goliaš pripomína, že pre Slovensko by ekonomické spomalenie znamenalo aj ešte väčšie problémy vo verejných financiách. Tie podľa neho už v súčasnosti trpia na rozšafnosť predošlej vlády. Deficit sa tak v kombinácii s dosahmi koronavírusu môže podľa Goliaša rýchlo priblížiť k 3 % HDP a dlh môže prekročiť bolestivé sankcie dlhovej brzdy.
"Bohužiaľ, na horšie časy nie sme pripravení, pre nezodpovedné hospodárenie v uplynulých rokoch. Čím skôr by si to mala uvedomiť aj nová vláda a upustiť od nereálnych plánov na masívne zvyšovanie verejných výdavkov, ktoré majú viaceré z koaličných strán zapísané v programoch," dodal.
Globálne sa šírenie koronavírusu okrem spomaľovania ekonomík premieta aj na trhy. Spolu s nižšími očakávaniami o budúcich tržbách a ziskoch to do svojich cien započítavajú finančné trhy, keď padajú ceny akcií, dlhopisov rizikovejších firiem a štátov a pre nižší dopyt i vyššiu ponuku aj ceny ropy a iných komodít.
Situácia v najbližších týždňoch bude podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu závisieť od tempa ďalšieho šírenia choroby. "Lekcia z Číny naznačuje, že vírus sa dá obmedziť, ale až za cenu drakonických karanténnych a hygienických opatrení. Tie však zasa skokovo znižujú výrobu i spotrebu," uviedol.
Podľa hlavnej ekonómky Medzinárodného menového fondu totiž priemyselná produkcia po rozšírení nového koronavírusu klesala zhruba rovnako, ako v časoch hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009.
"Výkony v sektore služieb padali dokonca ešte viac, keďže ľudia sa stránia kontaktov v obave pred nakazením, alebo to majú jednoducho zakázané. Predpovede rastu svetovej ekonomiky sa tak postupne znižujú, už teraz je jasné, že bude rásť najpomalšie od roku 2009," dodal Lehuta.
